Krížna (1574m.n.m.) z Vyšnej Revúcej - okruh

Kam a jak jedeme?

Vyšná Revúca je posledná obec v doline, čiže nie je priechodná. Dostaneme sa do nej tak, že v Liptovskej Osade odbočíme na Liptovské Revúce a prejdeme cez Nižné a Stredné Revúce, až do Vyšnej Revúcej(720m.n.m.). Autobusové spojenie je veľmi slabé, vlak sem nechodí. Najlepšie je ísť autom, alebo stopom.

V obci odparkujeme auto a vydáme sa po žltej značke smerom k hrebeňu, na Chyžky (z dediny ide ešte jedna žltá, ktorá tiež vedie na hrebeň cez Sedlo Ploskej a Ploskú. Tým by sa nám však výlet o hodinu predĺžil, čo sme si nemohli dovoliť. Možno nabudúce.) Žltá značka opustila dedinu a pokračovala po asfaltovej ceste s minimálnym prevýšením, hlbokou zalesnenou dolinou popri potoku. Miestami sa medzi stromami odkrýval hôlnatý hrebeň. V druhej polovici asfaltovej cesty je závora so zákazom vjazdu a priestorom na parkovanie. Hneď po skončení cesty prišlo strmé stúpanie cez nepekne vyrúbaný les, ktorý pôsobil dosť zničene. Orientácia je v jednom úseku miestami sťažená (viacero ciest vyjazdených od lesných strojov, chýbajúce značky) ale keď idete stále hore, nemôžete sa stratiť. Po chvíli sme opustili rúbanisko a vošli do riedkeho lesa, cez ktorý presvitalo vychádzajúce slnko. Potom sa les stratil a pred nami sa otvoril pohľad na Ploskú a na časť hrebeňa. Vyšli sme okolo útulne pod hrebeňom, a o pár sto metrov sme stáli v sedle Chyžky, alebo tiež Kyšky(1310m..m.). Výstup na hrebeň trvá asi 2 hodiny.

Od Chyžiek na Krížnu, cez Ostredok(1592m.n.m.-najvyšší vrch Veľkej Fatry), vedie červená značka zväčša po trávnatých holiach, len pri výstupe na Koniarky a obchádzaní Suchého vrchu sa treba pripraviť na pár kameňov a trochu sutiny. Toto je podľa mňa najkrajšia časť hrebeňovky Veľkej Fatry a pri dobrom počasí sa máme na čo pozerať – na jednej aj na druhej strane hrebeňa. Hrebeňová časť okruhu trvá opäť asi 2 hodiny. Celkové prevýšenie z Revúcej na Krížnu (1574m.n.m.) je necelých 1100m.

Z Krížnej zbehneme po červenej z briežku smerom na JV. Pri rozcestníku (vidieť ho už z Krížnej, dojdeme k nemu za asi 10 minút), kde začína modrá značka sa stočíme doľava v takmer pravom uhle a pokračujeme po červenej prudko klesajúcim kopcom do Rybovského sedla. Tu sme mali problém nájsť zelenú značku, ale s pomocou mapy a zdravého rozumu sme sa nakoniec dostali na zeleno značený chodník, ktorý viedol okolo prameňa a následne úzkou hlbokou dolinou popri (vtedy) vyschnutom potoku. Klesli sme do pásma lesa (a žihlavy) a po asi pol hodine sme došli ku korytu Revúcej. V čase keď sme tam boli, bolo vody málo, a tak nebol problém s hľadaním si cesty po veľkých kameňoch a naplavenom dreve. Posledná časť zostupu je po asfaltovej ceste, okolo horárne Hajabačky, do Výšnej Revúcej, kde sa kruh uzavrie. Zostup trvá podľa smerovníkov asi 2 a pol hodiny, nám trval o 40 minút dlhšie.

Za čím jedeme?

Za veľmi peknou a fotogenickou časťou Veľkej Fatry, ktorá je prístupná pre každého, o čom svedčí aj vysoký počet malých detí aj postarších turistov na hrebeni počas pekných dní.

V neskorú jar či počas leta, za bohatou kvetenou. Na jeseň za krásnymi farbami listnatých lesov a “inverznou krajinou“.

Jak a kde jsme se najedli a ubytovali?

Okruh je zvládnuteľný za jeden deň. V prípade núdze sa však dá prenocovať v útulni pod Chyškami alebo v Salaši pod Suchým vrchom, ktorý sa nachádza tesne pred začiatkom stúpania na Suchý vrch po pravej strane.

Voda sa dá doplniť samozrejme pri Salaši pod Suchým, ale aj pri zostupe, krátko po napojení sa na zelenú značku za Rybovským sedlom. (tento môže byť v čase veľkého sucha vyschnutý)

Co se nám nejvíce líbilo a co naopak ne?

Toto je jedna z mála túr, kde nás v tom pozitívnom zmysle zaujala zostupová časť. Zvyčajne ide len o to, aby sa človek čo najrýchlejšie a najkratšou cestou dostal späť dole, pričom už je unavený a nevníma okolie. Pri tomto okruhu nám cesta dole ponúkla kľukatý chodníček v úzkej hlbokej doline, vysoké kopce akoby nás zvierali z oboch strán. O chvíľu na to les presvetlený zapadajúcim slnkom (najmä na jeseň je to divadlo farieb). Potom zas polhodinka poskakovania z kameňa na kameň dole korytom Revúcej. A nakoniec príjemný záver sympatickou fatranskou dolinou po ceste, kde už nemusíte dávať pozor na každý krok. Veľmi rôznorodá cesta.

Ostatní informace

Ak by sa niekto chcel vrátiť tou istou cestou, ktorou šiel hore a chcel by si trasu skrátiť, tak:

Do obidvoch dolín (do Zelenej doliny, kt. sme šli smerom hore, aj do Suchej doliny, ktorou sme zostupovali) je zákaz vjazdu. Zákaz však nezačína tesne za dedinou. Do Suchej doliny sa dá ísť autom až po Hajabačku, do Zelenej doliny je možné odviezť sa do asi dvoch tretín asfaltky, možno ešte trošku ďalej- neviem to odhadnúť (tu nie je žiadny orientačný bod – proste zrazu uprostred lesa je na ceste zákaz a dá sa tam zaparkovať).