K Rainerovej chate vo Vysokých Tatrách

Počas našho výletu na Hrebienok, za účelom pozrieť si diela ľadových majstrov sme sa rozhodli, kedže bola ešte stále zima pozrieť si aj neďaleký snehový betlém u Rainerovej chatky.

Práve táto Rainerova chata, nazývaná aj útulňa, je najstaršou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 nájomcom Starého Smokovca Jánom Jurajom Rainerom ( 1800 - 1872 ). Ján Juraj Rainer, narodený v Spišskej Sobote, bol nemeckým podnikateľom, veľkým nadšencom Vysokých Tatier v oblasti Vysokých Tatier. Okrem útulne, ktorú nechal postaviť, svoje skúsenosti využil aj pri výstavbe kúpeľov v Starom Smokovci. Tu do roku 1839 nechal postaviť štyri budovy - Švajčiarský dom, Čarovný dom, Rigi a najstarší zachovalý dom vo Vysokých Tatrách - Flóru. Zomrel v Spišskej Sobote vo veku 71 rokov.

Útulňa bola prvým turistickým prístreškom na slovenskej strane Vysokých Tatier . Nachádza sa v ústi Veľkej a Malej Studenej doliny na Starolesnianskej poľane. Ján Juraj Rainer postavil útulňu na mieste, kde sa dalo dostať z oboch Studených dolín, vodil návštevníkov k vodopádom Studeného potoka a odkiaľ sa podnikali výstupy už na vtedy populárny Lomnický štít. Jej zánik, ako chaty, alebo útulne spôsobilo v roku 1884 postavenie, v jej tesnej blízkosti, novej chaty Kamzík. Rainerova chata následne už slúžila iba ako nocľaháreň pre vodcov a nosičov, a aj ako skladisko. Chatu Kamzík tiež nečakal dobrý osud, pre svoj zlý technický stav ju v roku 1980 zrušili, a v roku 2007 po nej odstranili aj poslednú stopu, jej základy. To ale nasledovala v rokoch 1980 - 1997 rekonštrukcia chaty Rainerovej, a v roku 1998 bola opäť otvorená.

Vydali sme sa teda k Rainerovke z Hrebienka, 1285 m. n. m., rekreačného strediska, jedného z najatraktívnejšieho cieľov navštevníkov. Na smerovníku sme sa dočítali, že ide o príjemnú prechádzku s malým prevýšením v dobe približne 20 minút. Počasie, ani nástrahy vysokohorského terénu sme nepodcenili, ale niektoré úseky, spôsobené topením a následným zamŕzaním snehu boli trocha zložitejšie. Mačky, ani iné protišmykové pomôcky sme nemali, takže nám to trvalo o niečo dlhšie. Šli sme po červenej turistickej značke, po Magistrále, na Starolesnícku poľanu. K útulni sme došli v poriadku, dali sme si čaj, posedeli vonku na lavičkách, oproti ktorým je aj infopanel. Chatár, pán Petras sa akurát vracal s bandaskou s vodou z neďalekého potoka a tak sme ho ,,aspoň,, pozdravili.

Chata je otvorená počas celého roka a okrem občerstvenia je aj malým infocentrom a akýmsi minimúzeom, výstavou historického horolezeckého náčinia, starých lyží a samozrejme i o histórii a aj súčastnosti horského nosičstva.

Za to všetko patrí poďakovanie Petrovi Petrasovi, bývalému učiteľovi, chatárovi a nosičovi, narodeného v roku 1946, ktorý už viac ako 50 rokov robí horského nosiča a Vysoké Tatry mu prirástli k srdcu. Zo zbúraniska, s hrbou smetí a kamení, ktoré z chaty ostali zahájil jej opravu z vlastných financi a materiálu, ktorý si tu sám postupne prinášal na chrbte. V roku 2014 o chatu takmer prišiel, keď si požiadaval o predlženie zmluvy nájmu na ďalších päť rokov a nastali problémi so zákonom. Nakoniec všetko dobre dopadlo, v decembri roku 2014 aj vďaka novele zákona o správe majetku štátu, syn Petra Petrasa, tiež Peter so svojím otcom chatu získal k desaťročnému prenajmu. Konala sa aj petície, ktorú podpísalo 35 000 ľudí presvedčených, že bez Petra Petrasa by Rainerova chata už nemala svoju atmosféru, pomoc vtedy prisľúbil aj vtedajší minister poľnohospodárstva. Dnes už sedemdesiatročný chatár Peter Petras každoročne na Troch Kráľov organizuje podujatie pri vlastnoručne postavenom snehovom betleheme, na Veľkú noc je to obrovské vajíčko. Ako nosič vyniesol svoj najväčší náklad važiací 130 kg. Išlo o kachle, ktoré sa nedali rozobrať.

Počas našej návštevy bol pri chate ešte betlehem, ale už bol poznačený časom a teplejším počasím.