Kunín - zámok, zámocký park a kostol

Zámok zdobí obec Kunín v okrese Nový Jičín, ktorá má približne 1900 obyvateľov. Jeho súčasťou je i zámocký park a v blízkosti je aj kostol.

Zámok nechal v rokoch 1726 - 34 na mieste kde stará pevnosť postaviť gróf Harrach. Gróf na výstabu tohto zámku pozval vtedy známeho architekta Johanna Lucas von Hildebrandta. Najväčší rozkvet zažil zámku v rokoch za Márie Walburg, grofky z Walburg - Zeil, ktorá bola vnučkou grofa Friedricha Augusta Harracha a jeho manželky princezny Eleonory z Liechtensteinu. Táto významná žena mala vo svojom živote veľmi ťažky osud, rozpadlo sa jej manželstvo, zomreli jej tri deti už v jej mladšom veku a jej najstarší syn padol vo vojne vo veku iba 18 rokov. Grófka na svojom zámku založila výchovno vzdelavací ústav. Do školy tu chodili deti poddaných, sirotkovia a i deti mešťanov, šľachticov, českej i nemeckej národnosti. Študoval tu i rodák z neďalekých Hodslavic František Palaský.

Zámok ďalej po grofke Márie Walburg vlastnila rodina Schnidlerová a nakoniec do roku 1945 rodina rytierov Bauer. Ich majetok skonfiskovali a prepadol štátu. Koncom druhej svetovej vojny ho ešte zničili sovietskí vojaci, ktorí tu bývali. V 50. rokoch ho mal pod správou štátny poľnohospodársky statok. Zámok slúžil ako ubytovňa a neskôr aj ako skladisko.

Po roku 1999 sa stála vlastníkom obec Kunín a tá začala s prácami na záchranu tejto barokovej pamiatky. Pre verejnosť zámok otvorili v roku 2003. Zaujímavý je i unikátny komínový systém na pôde zámku, ktorý svedčí o majstrovstve staviteľa Hildebrandta. Na tomto zámku sa v rámci prehliadky dostanete aj na povalu, aby ste si mohli prezrieť tento unikátny komínový systém. Na komínoch dnes hniezdia bociany.

Zámok bol zatopený počas povodní po búrke v noci z 24. na 25. júna v roku 2009.

Zámocký park založili v dobe počas jeho výstavby v rokoch 1726 - 1734 a má rozlohu približne 8 hektárov.Najväčší rozmach parku, podobne ako zámku tu nastal počas vlastníctva Márie Walburg. Grófka tu v roku 1792 založila vzdelavací ústav, žiaci sa tu učili pestovať ovocné stromy, nachádzal sa tu ovocný sad a zeleninová záhrada. Z drevín v parku rastú najmä lipy, duby, javory a buky, z bylin sa pod stromami nachádzali prvosienky, sasanky, pľúcník lekársky alebo napríklad cesnak medvedí. V roku 1883 v zámockom parku postavili sklenník, v ktorom sa pestovali i exotické rastliny a palmy. Teplo v sklenníku zabezpečovali pomocou ústredného vykurovania teplou vodou. V parku bol v minulosti aj altánok a drevená baroková kolkáreň. Táto ale rokmi chátrala a v roku 1956 boli jej posledné zbytky odstránené. Dnes tu na jej základe stojí jej nová replika. Záujemci si tu v tomto peknom prostredí môžu kolkáreň prenajať a zahrať si.

Počas našej návštevy sa v priestoroch zámockého parku nachádzali rôzne kovové práce umelcov. Išlo o kováčské práce, ktoré sme rok predtým videli vystavené vna námestí v Lipníku.

Hneď vedľa zámku je i kostol Povýšenia Svätého Kríža, ktorého základný kameň položili v roku 1810. Postavený bol na objednávku kniežaťa Václava Antonína Kaunitz známym viedenským staviteľom Ferdinandom Hohenberg von Hetzenhorf a vysvätili ho v roku 1812. Do vežičky kostola grófka Walburg nechala vložiť pamätnú listinu, v ktorej popísala o útrapach, biede a vojne v dobe, kedy kostol stavali. Na interiery kostola pracoval maliar Johah Ender. Prácou na zhotovení oltára poverili sochára Ondřeja Schweigla, ten ale počas jeho zhotovovania zomrel a oltár nakoniec dokončil roku 1815 Benedikt Edele. Kazateľnica je z roku 1814, pôvodné varhany boli nahradené v roku 1846 orgánom, ktorý postavil známy novojičinský varhanár Johann Neusser. Prvým kunínským farárom bol zámocký kaplan Josef Ignac Turek. Kostol je so zámkom prepojený zastrešenou spojovacou lávkou, ktorá sa ale nepoužíva. Kedysi po nej chodili páni priamo do kostola, kde mali vyhradené miesta. Dnes je zatiaľ otvor do kostola zamurovaný, ale snáď niekedy v budúcnosti sa bude opäť dať prejsť zo zámku do kostola.