obec Horní Bečva

Horská obec Horní Bečva leží v závere údolia Rožnovskej Bečvy, ktorá oddeľuje pásmo Vsetínskych vrchov od Beskyd asi 11 kilometrov od Rožnova pod Radhoštěm. Je typickou horskou obcou s nadmorskou výškou centra 505 m. n. m. Horskému charakteru odpovedá i značná rozľahlosť obce, z ktorej žije približne 2500 obyvateľov.

Najstaršia zmienka o osade Horní Bečva je z roku 1659 v gruntovnej knihe valašskomeziřicského panstva. Údolie Rožnovskej Bečvy začalo byť osídľované od 2. polovice 16. storočia. Tunajší obyvateľia sa živili prevažne rúbaním a zvážaním dreva, zberom lesných plodov, spracovaním dreva a chovom oviec. Od centra obce boli drevené domky v Horní Bečve roztrúsené už od nepamäti. Krajina Horní Bečvy sa za stáročia výrazne zmenila, než sa tu usadil človek, bol takmer všade les. Po osídlení, ktoré tu začalo v polovici 16. storočia z dôvodu chovu dobytku došlo k odlesneniu veľkých plôch na svahoch hrebeňov hôr. K zmene opäť došlo od konca 19. storočia, kedy sa začalo so zalesňovaním nevýnosných pozemkov, ľudia, ktorí doteraz žili v horách sa začali vracať späť do údolia. Les sa tak v okolí obce vrátil späť, a dnes tvorí dve tretiny územia katastra obce. Pôvodný les tu bol zložený prevážne z bukov a Jedlí, ktoré neskôr nahradili smreky.

Ako vo väčšine obcí a mest, aj tu je dominantou kostol. S výstavbou kostola sv. Jana a Pavla a fary v obci sa začalo v roku 1791 na základe povolenia cisárom Josefom II. Kostol zasvätili kresťanským mučetníkom rímskym zo 4. storočia rodným bratom Jánovi a Pavlovi. Najskôr len požehnaný kostol bol posvätený biskupom olomouckym Aloisom Kolovrátom 23. mája 1802, z dobe, keď mala obec asi 1500 obyvateľov. Kostol je situovaný smerom sever - juh oproti obvyklému smeru východ - západ. Vnútorne rozmery kostola sú 34 x 18 metrov a steny o síle 1 metra sú z neopracovaného kameňa zaliatého vápennou maltou. Pôvodná stavba mala jednú drevenú vežu pokrytú šindľom s dvoma zvonmi. V povojnových rokoch 1946 - 47 za farára Bedřicha Hoffmanna, ktorý dol počas vojny väznený v Dachau, došlo ku generálnej obnove kostola. Stará drevená veža bola nahradená dvoma novými murovanými vežami, do každej umiestnili dva zvony, strechu pokryli bridlicou, nad kňažišťom postavili malú vežičku so zvonom umieračkom. V kostole vymenili strop, položili novú dlažbu, zhotovili tri mramorové oltáre. Takto obnovený kostol bol znovu posvätený 3. 8. 1947 arcibiskupom pražským Josefom Beranom. Chrámový priestor kostola je rozčlenený takto: predsieň má 3 metre, hlavná loď má 24 metrov, kňažisko 5 metrov. Slohovo kostol dokladá snahu o napodobenie rímskej baziliky. Dvoma radmi pilierov je chrámový priestor rozdelený na tri lode. Hlavná loď prechádza v aspidu, nad oboma bočnými loďami sú po celej dĺžke pavlače s drevenou balustrádou. Na zadnej stene hlavnej lode sú obrazy Panny Marie, kráľovny posvätného ruženca z roku 1869 a svätých Cyrila a Metoda z roku 1865. Po oboch pozdĺžných stenách hlavnej lode sú umiestnené drevené sochy svätých evanielistov. Uzatvorené spovednice sú z roku 1949, plastiky krížovej cesty z pálenej hliny sú z roku 1950, štyri sklenené lustry sú z rokov 1969 - 70. Pôvodne varhany z roku 1933 v roku 1980 rozšírili.

Pred kostolom je kamenný kríž, ktorý pripomína svätu misiu z roku 1922 a 1947. Vedľa tohto kríža je i pamätník padlým v 1. svetovej vojne, ktorý na ich počesť a odpočinok v pokoji venovali miestní občania.

Svojou geografickou polohou je Horní Bečva vyhľadavaným miestom k letnej i zimnej rekreácii. V katastri obce je množstvo súkromných chát, hotelov, penzionov a rekreačných zariadení. Po celý rok je tu možnosť využitia značených turistických a cyklistických trás k výletom po horských hrebeňoch. V zime sa tieto trasy dajú použiť k lyžiarským túram, pre milovníkov alpského lyžovania je k dispozícii 16 vlekov v siedmych lyžiarských areáloch.

Nad obcou je vodná nádrž z roku 1944 s priehradnou hrádzou o výške 18 metrov. V lete je tu možnosť kúpania, rybárenia a rôzných vodných športov. Je to i miesto výskytu mušli riečných, v roku 1999 ich tu našli približne 20 000 kusov.

Na vrchu Čartak - 953 m.n.m. pri hranici so Slovenskom je od roku 1998 postavená 26 metrov Vysoká betonová drevom opláštena telekomunikačná veža, ktorej horná časť slúži ako rozhľadňa.

V centre obce pred obchodom je súsošie : v člnku sedí asi chlapec, ktorému robia spoločnosť dve ovečky, dva psy a dve kočičky. Pozrel sme si to, ale nič podrobnejšie som sa o tejto plavbe nedozvedel.

Budova obecného úradu má peknú vežu, na ktorej sú na štyri strany umiestnené hodiny s ciferníkom. Keby Vás ale z toho všetkého už rozboleli nohy, môžete si priamo v centre odpočinuť v penzione Staré časy s hospudkou.