Cesta do Cherokee
Na túto cestu som sa vypraviol so svojou dcérou. Ani jeden sme nevedeli po anglicky ani zaťať, teda až na zopár slov pochytených z počítačových hier. Vyrážali sme z Fuquay Varina malého mestečka v Severnej Karolíne. V prvom rade sme potrebovali nejaké vozidlo. Toto sme si požičali v autopožičovni v meste. Išlo to celkom hladko napriek našej neznalosti jazyka. Keď sme vybavili všetky formality nasadli sme do "nášho" modrého Forda a vyrazili sme. Nešli sme priamo ale najprv sme zablúdili do Charlestonu, pretože tam som túžil vidieť Múzeum amerického vojenského námorníctva. Táto odbočka sa vyplatila, mali sme možnosť si prehliadnuť si lietadlovú loď na ktorej palube boli všetky možné typy vojenských lietadiel. potom sme si prehliadli vojenskú ponorku, ktorá bola naozaj zaujímavá a pre našinca dosť exotická. určite by som na nej nechcel slúžiť. priestory boli veľmi malé a stiesnené. Nechápem ako môžu vojaci v ponorke utekať . Priechody medzi jednotlivými sekciami lode boli hrozne malé. Mal som čo robiť aby som sa cez ne dostal.
Keď sme sa nabažili priestorov múzea sadli sme do auta odviezli sa do centra Charlestonu. Mesto dýchalo históriou amerického juhu. Čierny saxofonista so zlatým nástrojom vyhrával vedľa starého trhoviska. Zo všetkých strán na nás sálala južanská atmosféra. No čas pokročil a pred nami bolo takmer 340 míľ do indiánskeho mesta Cherokee. Večer nás zastihol neďaleko mestečka Tuxedo. Zaparkovali sme na parkovisku motela a smelo sme si išli objednať izbu. No vo vzduchu bolo cítiť nejaké zvláštne napätie. skupinka fajčiacich afroameričanov na nás zvláštna zazerala. Nom išli sme smelo na recepciu motela. tam na nás niečo vybľafla asi 90 ročná mexičanka asi recepčná. Vtedy sme si uvedomili, že nie sme v tom správnom motely. Rýchlo sme sa otočili a išli preč. No ale aj skupinka nedaleko recepcie už bola v pohybe. Rýchlym presunom sme sa dostali k autu a zmizli odtiaľ. Myslím, že sme v tej chvíli mali viac šťastia ako rozumu. Našťastie o pár kiílometrov ďalej bol další motel M-6. kde sme sa za 40 dolárov ubytovali a celkom dobre aj vyspali. Na druhý deň sme si dali v motely raňajky kávu a nejaké pečivo. Pri raňajkách sme si rozprávali zážitky z predchádzajúceho dňa a vtedy k nám pristúpil mladý chlapec a spýtal sa či sme na dovolenke. veru bolo to prekvapenie počuť rodnú reč. Vysvitlo, že chlapec bol študent a s priateľkov tiež cestovali po USA. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Po raňajkách sme pokračovali v našej ceste ďalej. V Asheville sme z diaľnice zišli na Blue ridge Pkw1. Táto krásna cesta vedie priamo cez Smokey Mountain. Krásna príroda, tunely , nádherné výhľady to všetko ponúka táto cesta pohorím Dymiacich hôr. Pred obedom sme sa dostali do ďalšieho cieľa našeho putovania a to do mestečna Cherokee. Tu sme si pozreli hlavnú atrakciu a to indiánske múzeum. Bol to nezabudnuteľný zážitok pre človeka čo vyrastal na indiánkach.
Naša cesta pokračovala ďalej naprieč Smokey mountain cez Gatlingurg do prvého hlavného mesta štátu Tennesee Knoxville. Mesto je krásne. Po krátkej prehliadke mesta sme sa ubytovali v neďalekom M-6. Ráno sme vyrazili domov teda lepšie povedané do nášho východiskového bodu , mesta Fuquay Varina. Cestousme sa však ešte zastavili na Chimney rocku - komín, týčiaci sa nad jazerom Lake Lure, kde sa natáčali niektoré scény filmu Hriešny tanec. No najväčšou atrakciou bol samotný Chimney rock nachádzajúci sa v Chimney rock state park v Severnej Karolíne. Chodník na komín nie je náročný, sú z neho krásne výhľady na široké okolie. Ďalej sa po chodníku dostanete k diablovej hlave Devills head, táto skala skutočne pripomína diablovu hlavu. No a nakoniec sme si nemohli nechať ujsť aj prechádzku po populárnom chodníku Hickory Nut falls,ktorý nás zaviedol na plošinu v spodnej časti nášho 404-stopového vodopádu, druhého najvyššieho svojho druhu východne od rieky Mississippi a pozadia pre niekoľko scén vo filme Posledný Mohikán. Je to chladná, osviežujúca zastávka ktorú odporúčam vidieť počas návštevy Chimney Rock.
Na záver ešte spomeniem, že cestovať po USA autom je úžasné. Treba však dodržiavať dopravné predpisy pretože niektoré priestupky by vás mohli víjsť poriadne draho adokonca nie je vylúčený aj niekoľkodňový pobyt vo väzení. Nás počas troch dní nezastavil žiadny policajt. Videli sme len jednu hliadku na diaľnici. V prípade, že by ste boli kontrolovaní hliadkou polície je potrebné dôsledne dodržiavať ich pokyny a v prvom rade mať ruky na volante tak aby boli vidieť. Dopravné značenie je podľa môjho názoru jednoduchšie ako u nás. Ešte jedna pripomienka snažte sa do veľkých miest prichádzať v čase mimo dopravnej špičky, v opačnom prípade sa pripravte na ohromné zápchy a test vašich nervov.