Cesta na východ 2010(na bicykli- 2.deň

V Štítniku na námestí. • Fotografie (5) • Foto: MikiS

Cesta na východ 2010-1.deň čítaj TU
V noci som nespal ako bábätko. Bol som trošku dolámaný, aj karimatka nie je posteľ. Okolo tretej som vošiel do spacáka, pretože sa schladilo, okolo štvrtej začalo svitať, cítil som sa oddýchnutý, aj keď nohy som mal stuhnuté. Po piatej som vstal, balenie trvalo chvíľu a pred pol šiestou som sedel na bicykli. Bolo príjemné ráno, slnko ešte iba vychádzalo spoza kopca. Cesta trošku stúpala, potom zase klesala do Štítnika a zase som musel do kopca. Svaly sa nie a nie poddať. Prechádzal som dedinami k Rožňave. Na jej predmestí pri rieke som sa poumýval, uvaril som si rýchlu polievku a najedol som sa. V meste v supermarkete som kúpil minerálku a kefku na zuby. Prešiel som mestom, kde už som raz na bicykli bol, lenže vtedy sme ho so synom centrum obišli.
Čoskoro som z diaľky uvidel Hrad Krásnu Hôrku, urobil pár fotiek . Na hrad ma to neťahalo, pamätám si ho zo školských výletov a terajšie vstupné 8 eur je nehorázne. Potom som prešiel okolo mauzólea Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. Za obcou Lipovník začal kopec na horský prechod Soroška , po päťsto metroch som to zalomil pod bilbord na odpočívadle. Oddychoval som v tieni na tráve, bolo tam na slovenské pomery čisto. Na slnku začínal byť hic. Zjedol som konzervu a chlieb. Kopec mal tri kilometre, ale kráčalo sa mi dobre. Miestami som išiel aj v sedle. Na vrchu Soroška som znovu oddychoval na zastávke autobusu a pozeral som po krásnej okolitej prírode.
Pri dlhom zjazde na košickú stranu som sa zastavil pri ceste a pozeral do hĺbky podo mnou. Pozeral som na krásnu krajinu, železnicu, Hrušovské rybníky v diaľke. Keď som zbehol k Jablonovu nad Turňov, dostal som na dlhú cestu, ku Košiciam. Z diaľky som videl hrhovské rybníky obkolesené alejou topoľov a silá z cementárne v Turni. Bolo nádherne teplo, pri rybníkoch som sa ovlažil v čistom potoku. Na teplomery som mal 38 stupňov. Cesta išla príjemne, bolo poludnie, hľadal som miesto pri vode, kde by som si dal obedňajšiu siestu a vysušil si veci vlhké od nočnej rosy. Prešiel som cez dedinu Dvorníky , cestou cez kukuričné polia, cez Turňu nad Bodvov. Šípka Doprava ukazovala tri kilometre ku maďarskej hranici. Ale tam som sa nechystal. Okolo jednej som prišiel k potoku tečúcom popod cestu. Stál tam karavan a policajné auto. Odbočil som na lúku vedľa potoka pod topole. Rybári z karavanu sa vracali z rybačky niekde od Kechnecu, v detskom bazéne viezli živé sumce, najväčší mal okolo poldruha metra. Rybám sa nedarilo, a museli ich zabiť a vyčistiť. Boli to chlapi od Poltára a jeden bol zo Slovenkej Ľupče. Pretože som si chcel uľaviť, poprosil som ho, či by mi nevzal nejaké veci domov. Po návrate sa u neho zastavím. V Slovenskej Ľupči máme chalupu, je to iba 15 km od Banskej Bystrice. Bol ochotný a ja tak som dal dole také tri, štyri kilo vybavenia. Vlhké veci som rozprestrel na lúke a oddychoval som na karimatke asi hodinu. Rybári medzitým odišli. Hic bol stále poriadny.
Nabalil som veci na bicykel a pobral som sa ďalej. Cítil som , ako mám ľahší bicykel a išlo sami lepšie. Dochádzala mi voda, zastavil som sa na benzínke pri ceste . Hodil som do seba dve plechovky isotonického nápoja a doplnil som si vodu. Okolo štvrtej som došiel do Šace. Blížila sa búrka. Nebo bolo olovené. Oddychoval som na pumpe a čítal Nový čas, čo ležal na stolíku. Moja cesta mala pokračovať na Čaňu. Opýtal som sa na cestu, poslali na okolo železiarní, Doprava. Dážď sa nepúšťal. Cesta bola skoro prázdna. Zle som odbočil a dostal som sa pred závoru železiarní, vrátil som sa asi päťsto metrov na hlavnú, potom som prešiel asi kilometer po diaľnici, vraj tade všetci cyklisti jazdia, a odbočil som na Čaňu. Obchádzal som okolo železiarní, na lúkach a poliach bolo vidieť pozostatok nedávnych povodní, pováľanú trávu, obilie. Podjazd popod železnicu k Haniske bol vraj celý zatopený a dodnes nebol prejazdný. Cesta bola uzavretá kopami štrku a závorou. Na bicykli som prešiel. Podjazd už bol vyčistený a cestu opravovali. Za Haniskou som išiel okolo malej cigánskej kolónie tiež poznačenej povodňami, do Čane to malo byť ešte pár kilometrov. Tešil som sa že budem v cieli. Predpokladal som , že je to väčšia dedina nájdem tam minimálne pizzeriu a najem sa teplého jedla. Keď som prišiel do dediny, padli prvé kvapky. Opýtal som sa chlapcov na chodníku na pizzeriu a čochvíľa som bol pri nej. Bola to taká neútulná socialistická stavba z terasou. Možno práve preto, že tam nikto nebol. Ešte bolo málo hodín, bolo tam prázdno. Objednal som si pivo a pizzu, potom som sa išiel umyť do záchodov a obliekol som si teplé veci. Začalo pršať. Potom prišla búrka, ľudia behali po ceste a bežali sa skryť. Bol som v suchu, mal som čas. Na dnes som skončil. Najem sa, dám si ešte pivo a za dedinou zájdem do poľa a postavím stan. Doniesli mi pizzu, pomaly som jedol, začali prichádzať ľudia. Pršalo hodinu, zotmelo sa, potom padal iba malí dáždik.
Vybral som pršiplášť a pomaly som sa dal za dedinu, potom som prešiel ďalšiu, volala sa Ždaňa, na kopčeku za dedinou sa cesta zatáčala Doprava, zbehol som dole kopčekom, uvidel rieku, rozhliadal sa po okolí a hľadal som miesto na nocovanie. Jemne mrholilo , ja som išiel pomaly, blikačky mi blikali, sem tam ma obehlo auto. Pred dedinou som videl poľnohospodárske objekty, ja som zišiel na druhú stranu k nejakej trafostanici ,alebo meracej stanici , ako som spal vlani pred Šahami pri ceste na Balaton, miesto bolo prijemné tráva nie tak vysoká ako inde. Stan som postavil rýchlo, dážď silnel , nohy som si umyl vo vysokej tráve , kde som pobehal naboso, bicykel som zamkol o hromozvod budovy, vtiahol som sa do stanu. Predbehli ma komáre, bolo ich dnu aspoň sto. Stan sa rosil a kvapky stekali po stenách. Ležal som krížom cez stan, bolo mi dobre, sem tam prebehlo po ceste, čo bola asi sto metrov auto. Driemal som počúval som kvapky dažďa šuchotajúce po stane, z diaľky som počul hromy a slabé svetlo bleskov.