Foto Safari v Namíbii

Foto Safari v Namíbii

V máji 2008 si štyria lovci fotografií splnili svoj sen a vypravili sa na 18-dňovú cestu po západnej Namíbii. Celkovo najazdili vyše 5 000 km, z toho asi len 600 km po asfaltkách. Cieľ posväcuje námahu, lebo vyzbrojení fotoaparátmi videli kus púšte Namib, naháňali sa s divokými slonmi v koryte rieky Hoanib. Prešli divočinou až na sever k hraniciam s Angolou, stretli zaujímavých ľudí a spoznali tradičný spôsob života kmeňa Himba, ktorý možno už o niekoľko rokov bude minulosťou. Pozri video

Viete, že ...

• Rozlohou je Namíbia skoro 17x väčšia ako Slovensko
• Je to druhá najmenej zaľudnená krajina na svete po Mongolsku (2,5 obyvateľa na km2)
• Je to jedna z najstabilnejších a najbezpečnejších krajín na africkom kontinente
• Mnohé odľahlé regióny majú elektrinu len z dieselových agregátov
• Cesty sú zväčša prašné, niekedy sú to len vyjazdené koľaje
• Namíbia je splnený sen každého milovníka steakov. Ochutnať sa dajú rôzne antilopy (oryx, impala, kudu), pštros, zebra a veľmi chutné je aj obyčajné hovädzie
• Slovo "Namib" (názov púšte) znamená otvorený priestor a pochádza z jazyka Nama
• Púšť Namib je najstaršia na svete a jej červené duny sú najvyššie na svete (vyše 300 m)
• Rozlohou je to druhá najväčšia púšť v Afrike
• Agáty v Deadvlei sú zoschnuté už 900 rokov. Nerozložili sa, lebo je tu veľmi suché prostredie
• Na juhu púšte Namib je obrovské zakázané územie, kde sa ťažia diamanty

V Afrike sa neradno potulovať iba tak

Bez sprievodcov je to všade ťažké, ale v Afrike, ak chcete naisto všetko absolvovať bez ujmy, je sprievodca nevyhnutný. Namíbijský sprievodca našich lovcov fotografií a zážitkov sa volal Harry. Jeho rodičia boli Nemci, on už vyrastal v Namíbii. Hlučný bušman s veľkým srdcom brázdi cesty-necesty juhu čierneho kontinentu už 18 rokov. Erika spoznali na výlete balónom. Je majiteľ tejto atrakcie a zároveň pilot. Pôvodom Belgičan vyrastal v Kongu a odtiaľ utiekol do Namíbie. Prácu biológa zavesil na klinec a venuje sa cestovnému ruchu. Hneď pri národnom parku Sossusvlei si kúpil pozemok s rozlohou dvadsaťdvatisíc hektárov (220 km2). Postavil si na ňom typický juhoafrický dom a vytvoril vyhliadkovú trasu, kadiaľ našich cestovateľov previezol špeciálnym teréniakom. Má pozoruhodný životný štýl a vyzeral ako ostatní Namíbijčania - spokojne a šťastne.

Adrenalínová jazda v púšti Namib

Namíbijská trasa je vhodná len pre terénne autá. Jazdí sa po vyjazdených stopách, ktoré sprievodca Harry odmietal opustiť, keď sa chceli jeho zverenci dostať bližšie k objektom svojho fotografického záujmu. Vyjazdené stopy totiž hyzdia krajinu až 50 rokov potom, čo sa prestanú používať. Výnimkou sú vyschnuté korytá riek, kde si s nimi raz za rok poradí voda a pieskové duny, ktoré zasa hneď „zresetuje“ vietor. Na severe púšte Namib je oblasť Sandwich Harbour, dostať sa tam dá len autom a na špeciálne povolenie. Jazda po dunách si vyžaduje nemalé skúsenosti, lebo ak auto ide príliš pomaly, nedostane sa na vrchol, ak príliš rýchlo, dunu preskočí a zapichne sa do piesku. A sú miesta, odkiaľ sa vlastnými silami už vôbec nedá vyjsť.

Milé zvieratká ...

Detské leporelá zobrazujú slony ako milé a priateľské zvieratká. Cestovatelia tvrdia, že opak je pravda. Vraj ak vidíte slona v divočine, utekajte či rovno dupnite na plyn. Pred slonmi mal rešpekt aj sprievodca Harry. Každé pozorovanie slonov z úctivej vzdialenosti sa skončilo tým, že jeden z nich stratil trpezlivosť - trúbiac a prudko mávajúc ušami vyháňal votrelcov zo svojho teritória.

Himbovia

• Himbovia žijú na severe Namíbie v časti zvanej Kaokoland
• Sú to kočovní pastieri vlastniaci veľké stáda kráv a kôz
• Združujú sa do rodinných klanov, najstarší muž v dedine je zvyčajne náčelník
• Ženy sa neumývajú, natierajú sa zmesou okrovej hliny, tuku z kozieho mlieka a byliniek
• Deťom vo veku okolo 10 rokov vybijú predné zuby
• Himbovia sú polygamní, muž však musí poskytnúť všetkým manželkám rovnaký štandard (v každom zmysle slova)

Prvá himbská dedina vyzerala až priveľmi autenticky, oveľa neskôr na základe rôznych drobností si naši cestovatelia poskladali, že pravdepodobne funguje len pre turistov. Do druhej dediny turisti síce sem - tam zavítajú, ale oveľa zriedkavejšie. Náčelník bol veľký, bachratý štyridsiatnik s modernou pokrývkou hlavy. Harrymu sa veľmi páčili jeho šľapky a dohodli sa, že náčelník mu jedny vyrobí z pokazenej pneumatiky ich auta. Harry sa už po svoje šľapky určite zastavil a treba len veriť, že sa mu v nich dobre chodí.

Kempovanie v divočine

Stany na strechách terénnych áut poskytujú cestovateľom ohromnú slobodu. Tábor sa dá rozložiť v priebehu chvíľky, kdekoľvek sa človeku zapáči, priam v centre fotografického diania. Existujú však aj určité úskalia voľného kempovania. Záchod si totiž nosíte so sebou pod pazuchou a v podvečer sa vám ho ako naschvál vždy podarí rozložiť tam, kde je najväčšia koncentrácia hmyzu v okolí. Po zotmení nočné zvuky a škreky okolitej divočiny natoľko zosilnejú, že od strachu na záchod radšej ani nejdete.

V Etoshi platia dve prísne pravidlá

Národný park Etosha sa rozkladá na obrovskej rovine, ktorú obýva množstvo divej zveri. Tá sa koncentruje okolo premysleného systému napájadiel, takže najmä v období sucha tu môžete pozorovať nielen zvieratá, ale aj ich príbehy. V Etoshi platia dve prísne pravidlá - za bránu kempu alebo von z parku sa musíte dostať pred západom slnka a mimo kempov nie je dovolené vystúpiť z auta. Pri jednom z napájadiel boli obrovské slony. Keď sme sa chceli dostať bližšie, zistili sme, že odbočka k nemu je zatarasená malými balvanmi. Harry sa zachoval, akoby bol našinec: „Keď som tu bol naposledy, neboli tu. Choďte ich odhádzať.“ Potom porozmýšľal a prehodil: „Keby niečo, povieme, že to už tak bolo.“

Informácie o pripravovaných fotografických výpravách získate na stránke: http://www.offroadtours.sk/

Fotogalerie