Beluša - ,,Veľkonočná Beluška,,
Beluša, obec ležiaca na brehu toku najdlhšiej slovenskej rieky Váh sa po prvýkrát spomína už koncom 13. storočia.
Podľa príbehu, povesti o Beluši, dozviete sa o ňom aj na infotabuľke umiestnenej pod sochou, v dávnej minulosti sa pod kopcom Malenica nachádzalo ,,Koščelišče,, kde stával kostol, kúria zemepána Belocha a v okolitých domčekoch bývali chudobní pastierskí ľudia. Zemepán Beloch bol na ľudí prísny, ale spravodlivý, ľudia ho mali radi. Pán mal jedinú dcéru Belušu, my sme si ju nazvali Beluška, ako ju volajú aj obyvatelia obce, tá vynikala svojou krásou. Mala vlasy ako zo zlata, belasé oči a pre všetkých v okolí bola ,,slniečkom šťastia,, všetkých v okolí rozveseľovala.
Keď vyrástla, snažili sa jej rodičia nájsť dobrého ženícha. Raz keď rodičia sedeli na lavičke, pristavil sa u nich švárny mládenec, ktorý sa predstavil ako potomok slávnej rodiny Kontúrovcov. Kvôli zvadám medzi bratmi o rodičovský majetok sa rozhodol opustiť dedovizeň. Pri potulkách sa dostal až na panstvo Belochov. Majiteľ ho prijal milo, oblúbil si ho. Kontúr sa zamiloval do krásnej Belušky, ktorá mu lásku opätovala. Rodičia im ich láske požehnali a dovolili im vziať sa. Odovzdali im časť svojho majetku, ktorý dostal meno Kontúrov.
Šťastné manželstvo však netrvalo dlho. Prekazil im ho lúpežný rytier Káj, ktorý býval na hrade Hradište. Belochovi a jeho ľuďom neubližoval, lebo už dlhšie si robil zálusk na krásnu Belušku. Za to že ju vydali sa chcel pomstiť. Beluška rada chodila do lesa alebo sa v lete chodievala kúpať do neďalekých Slatín, kde boli sírne kúpele. Raz išla so služobnicami do kúpeľov. Cestou ju prekvapili cudzí chlapi, ktorí sa vyrútili na nich z lesa. Služobnice zbili a mladú Belušku odvliekli na neďaleký Kajov lúpežnícky hrad. Chcel aby sa stalo jeho ženou, do rána jej dal čas na rozmyslenie. Ona radšej volila smrť ako by mala porušiť vernosť Kontúrovi.
Medzitým sa na hrad vydal jej manžel i otec so svojimi ľudmi. Ako sa blížili k hradu, pod zemou sa ozvalo divné hučanie a dunenie. Kaj a jeho družina prišla zo strachu o rozum. Bohužiaľ v hrade zahynula aj krásna Beluška. Zemetrasením sa totiž uvolnil otvor na terajšom mieste zvanom Kamenné vráta. Miesto kde stál hrad sa volá Hradište. Z otvoru zeme sa vyliala voda, ktorá zaplavila celé okolie, zničila všetky domy aj kostolík. Beloch a Kontúr a všetci ktorí sa zachránili, sa presťahovali bližšie k Váhu - do dnešnej Beluše.
Sochu Beluše odhalili na námestí 31.10.2011. Ide o 3,3 metra vysokú sochu miestnej krásavice Belušky, ktorá zahynula v dávnych časoch na hrade lúpežného rytiera Kaja. Je vyrobená z jaseňového dreva. Autorom sochy je mladý miestny rezbár Juraj Kapuš. Sochu Belušky tvoril štyri mesiace.
Svoju históriu má aj drevo, z ktorého je socha vytesaná. V Beluši vyčíňal podpalač. Zhorela stodola pri cintoríne a obhorel a uschol aj statný jaseň. Strom ohrozoval hroby aj obyvateľov obce. Starý kmeň za pomoci ťažkej techniky vytiahli a miestny rezbár z neho vytvoril symbol obce - Belušku držiacu v rukách erb obce.
Sochu Belušky som videla prvý raz a to teraz v čase Veľkonočných sviatkov. Belušania, nazývaní "papučiari", si vážia túto sochu a pristavili k nej aj takéto pekné veľkonočné vajíčko.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Beluša - ,,Veľkonočná Beluška,,
