Belušské Slatiny - kúpeľná minulosť a minerálne pramene

Belušské Slatiny, obec, rekračné stredisko v dolnej časti doliny Slatinského potoka, pri ceste medzi Belušou a Mojtínom.

V minulosti známe kúpele, kde sa liečili reumatické a kožné choroby. Všetko to už je iba minulosť, kúpele zanikli po druhej svetovej vojne. Kúpele sú v súčastnosti majetok cirkvi, nie sú pre verejnosť prístupné, slúžia pre potreby reholníčok. Prvé zmienky o teplých vyvierajúcich prameňoch v Belušských Spatinách sú z roku 1731 v rukopise Jána Furzu z Nosíc. Neskôr pramene, ktoré nezamŕzajú spomína v roku 1745 aj Matej Bel. Miestne obivateľstvo tieto teplé pramene využívalo aj ako močidlá na konope. Pramene, ktoré vyvierajú z neolitických vápencov z úpätia Hory Butkov poprvykrát niekedy na prelome 17. a 18. storočia nechala zachytiť grófka Breunerová do vykopanej nádrže a založila vlastne počiatky histórie kúpeľov v Belušských Slatinách. Voda, ktorú v roku 1895 analyzoval profesor budapeštianskej univerzity Dr. Vojtech Lengyel sa pohybovala v teplote od 20 do 24 °C mala vysoký obsah sirovodíka, kysličníka uhličitého, soli alkaických kovov, soľ, železo. Jej účinky sú vhodné pri liečbe svalov, kĺbov, kostí a kožných chorôb. S výstavbou kúpeľov sa začalo v roku 1894. V mieste vyvierania prameňov postavili bazén o rozmeroch 4,5 x 6 metra a hĺbke 1,5 metra. Blízko od bazéna stála aj kúpeľná budova, v ktorej v kabínkach pre pacientov liečivú vodu do vani ešte dohrievali až na 43 °C. Najväčší rozmach zažívali kúpele v prvej polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne začali kúpele upadať, možno jedným z dôvodov bola aj nepravidelná výdatnosť prameňov, čo sedem rokov mala ich výdatnosť klesať až na minimum, má ísť o klesanie tlaku z neznámych geologických príčin. Kúpele oficiálne otvorili v roku 1910, po novovybudovanej ceste sa tu návštevníci pohodlne dostali aj automobilmi. Napríklad v roku 1911 kúpele navštivilo v lete viac ako 2300 hostí a v obci Beluša v tej dobe zastavovali aj rychlíky. Do prvej svetovej vojny otvorili ešte ďalšiu kúpeľnú budovu, kúpeľní hostia mali možnosť si aj prenajať zariadené vilky so záhradou. Počas prvej svetovej vojny, v roku 1916 zriadili v kúpeľoch aj vojenskú nemocnicu pre sto ranených a chorých vojakov. V roku 1948 došlo k znárodneniu kúpeľov. V 70. - 80. rokov minulého storočia došlo k pokusu kúpeľom prinavrátiť ich niekdajšiu slávu, aj napriek rozšíreniu kapacity žriedel sa to ale nepodarilo.

Dnes už nefunguje ani bazén, jeho torzo stále bije do oči, ale podľa starostu sú plány po získaní vhodného investora vybudovať v Slatinách akvapark. Obec sa dnes stará o celkovo 9 prameňov. Dva z nich sú blízko cesty. Prvý je zastrešený ihlanovitou strechou, voda vyviera z nerezového potrubia, ktoré od cesty zakrýva kameň, jaskynný výtvor. O zložení vody tu nie sú žiadne informácie, podľa farby usadenín na odtoku do Slatinského potoka ide o vodu aj s obsahom železa, takže prameň ,,Železný,,. Druhý prameň je neďaleko, tiež na ľavom brehu Slatinského potoka, oproti kláštoru - Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Prameň je upravený, zakrytý dreveným prístreškom, tvorí súčasť kaplnky Panny Márie Lurdskej. Ide o zdroj BHS1, prameň Mária s minerálnou vodou slabo mineralizovanou, hydrauličmato - sírnatovo vápenato - sódnou o teplote 20,8 °C. Voda z tohto prameňa má výnimočné chemicmé zloženie s liečivými účinkami pri chorobe reumatizme kostí, svalov, kĺbov, pri kožných chorobách, chronickej neuralgii a pri otravách ťažkými kovmi. Ako pitná kúra sa dá používať pri chronických kataroch dýchacích ciest a pri niektorých chorobách pečene. Na Slovensku sa už nikde nenachádza iný zdroj s takýmto chemickým zložením.

Sakrálnou pamiatkou v obci je kostolík Božského Srdca Ježišovho. Hlavným iniciatorom stavby kostolíka bol farár Anton Židek. Bolo to ešte v dobe, keď kúpele najmä v letnej sezóne navštevovalo množstvo hostí a chýbal tu sakrálny objekt. Projekt na výstavbu kostola vypracoval na jar v roku 1927 nitrianský staviteľ Eduard Dombay a už o rok, 15. júla 1928 novopostavený kostolík v neorománskom štýle vysvätil nitrianský biskup. Kostolík má spolu tri oltáre, v hlavnom je umiestnená socha Ježiša Krista, v bočných oltároch sú sochy Panny Marie a sv. Jozefa. Na triumfálnom oblúku je okrem nástennej maľby nápis, Ježišov výrok -,,Nechajte mladších prísť ku mne,,. Pokiaľ budete vchádzať do Belušských Slatin v smere od Beluše, privíta vás anjel. Nie že by sa tu vstupovalo do neba, tento anjel je z dreva, z roku 2011 a je dielom umeleckého rezbára Juraja Kapuša, rodáka z Beluše.