Borčice - Villa Bork

Turistické cíle • Zámek

stredná, vstupná časť od cesty • Fotografie (11) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

pohľad na časť kaštieľa, brána do parku je zatvorená

časť oploteného kaštieľa, ktorý je v súkromných rukách

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Nedá mi nenapísať článok o kaštieli v Borčiciach. Inšpiráciou mi bol kaštieľ rodiny Borčických v Drietomej, kde sa písalo, že kaštieľ patrí rodu Borčických pochádzajúcich práve z Borčíc.

Borčice sú malou obcou v Trenčianskom kraji, neďaleko mesta Nemšová. V minulosti bola súčasťou Trenčianského panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianských rodín. Prvá písomná zmienka je z roku 1224 a to v spojitosti s benediktínskym opátstvom na Skalke.
Roku 1238 sa uvádza pod názvom Villa Bork. Zemiansky rod Borčických je doložený zo 14. storočia. Rozšírili majetok o neďaleký Bolešov, ale aj Drietomu, Podskalie a Preseľany. Erb rodu vydal kráľ Ľudovít II. 25. januára 1520. Dalšími významnými rodmi, ktorí pôsobili v Borčiciach bol rod Šipeyovcov a Urgonovičovcov. Poslednou majiteľkou bola Alžbeta Šipekyová, ktorá tu dožila.

K zaujímavosti obce s cca 700 obyvateľmi patrí klasicistický kaštieľ postavený roku 1815 na starších barokových základoch. Najväčšia prestavba sa konala v roku 1830, po ktorj mal kaštieľ 11 izieb s biedermaeierovým nábytkom, čiastočne zavedený vodovod a jeden vnútorný záchod.
Kaštieľ je jednopodlažnou budovou. Pred hlavnou fasádou je terasa a dnes už len tri magnólie. Okná sú polkruhovo zakončené, majú nadokenný štukový vejárový motív.
Vedľa kaštieľa bývali aj hospodárské budovy, skleník, dom pre správcu a byty pre služobníctvo. Pri kaštieli vznikol aj park, ktorý býval spojený so sadom. Borčický park patrí medzi najmenšie v okrese Ilava. Cestou je rozdelený na západnú a východnú časť. Nachádza sa v ňom najkrajšia lipa v celom okrese, ale aj viac stáročných líp a iných drevín. Rastie tu vzácna jedľa nikkoská, pochádzajúca z Japonska, ozdobou je smrek sivý pochádzajúci z Kanady. V minulosti boli v park kvetinové záhony, lavičky a udržiavané chodníčky. Do parku za kaštieľom sme sa nedostali, brány sú uzatvorené a otvárajú sa len návštevníkom, ktorí si objekt prenajmú. Na fotografiach som videla vchod do kaštieľa z parku popod štvorcový prístrešok podopretý stĺpmi.

V roku 1945 bol kaštieľ rodine Šipekyovej odobratý. Od roku 1947 v ňom bola umiestnená Štátna ľudová škola, kancelária MNV a neskôr aj kancelária JRD. V čase keď tu bola umiestnená škola, bol tu aj byt pre riaditeľa a bývala v ňom aj posledná barónka z rodu Šipekyovcov, Alžbeta. Tá sa až do svojej staroby venovala výsadbe a ošetrovaniu kvetov v parku.
V roku 1975 začala poškodený kaštieľ renovovať sklárska spoločnosť Skloobal Nemšová. Vytvorila si tu školiace stredisko.

Dnes je kaštieľ v súkromnom vlastníctve. Pre verejnosť je kaštieľ aj park uzatvorený. Je ale možnosť si kaštieľ prenajať na 24 hodín. Najčastejšie sa tu konávajú svadby, kedy sa využíva sa aj priestor parku. Veľký stan slúži až pre 100 hostí, okrem neho je v parku menší altánok.