Bratislava - Františkánske námestie

Turistické cíle • Náměstí

Mariansky stĺp z roku 1675 • Fotografie (54) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (54 fotografií)

Kostol Najvätejšieho Spasiteľa zvaný aj Jezuitský kostol

krásne dvojkrídlové dvere sú unikátnym príkladom rezbárskeho umenia prvej polovice 17. storočia

Vstoupit do fotogalerie (54 fotografií)

Počas prechádzky hlavným slovenským mestom Bratislava, konkrétne jeho časťou Staré Mesto, som sa dostala aj na Františkánske námestie. Patrí k námestiu, ktoré si dodnes čiastočne zachovalo svoju stredovekú podobu zo 16. storočia. Na námestí sa v minulosti konávali trhy, predávali na ňom napríklad ryby a chlieb. Nachádza sa severne nad Hlavným námestím, je s ním vlastne priamo spojené. Do apríla roku 1991 malo názov Dibrovo námestie.

Najvýznamnejšou pamiatkou námestia je kostol Zvestovania Pána a kláštor menších bratov františkánov z konca 13. storočia. Viac zaužívaný názov tohto objektu je Františkanský kostol. Je to pôvodne gotická stavba už z obdobia hlbokého stredoveku, následne bola upravená v iných slohoch.

Prvou stavbou tohto komplexu bola budova kláštora. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1220 členmi cirkevného radu františkánov. Stavba kláštora trvala pomerne dlho, dokončili ho až koncom 13. storočia.

Ďalšiu stavbu tohto komplexu - Františkánsky kostol Zvestovania Pána začali stavať v druhej polovici 13. storočia na príkaz vtedajšieho uhorského kráľa Ladislava IV. Kumanského ako pamiatku na víťaznú bitku nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. na Moravskom poli v roku 1278. Postavili ho v románsko - gotickom slohu v rokoch 1280 - 1297 a slávnostne ho vysvätili za prítomnosti veľkej časti prešporského obyvateľstva v roku 1297 za prítomnosti ostrihiomského arcibiskupa Ondreja III, následníka Ladislava IV. Komanského na tróne uhorského kráľa.

V rokoch 1580 a 1586 postihlo klaštor a kostol nešťastie. Išlo o zemetrasenie, ktoré budovy značne poškodilo a ich oprava trvala viac ako 30 rokov.

Kostol má tri kaplnky, na severnej strane je to kaplnka sv. Jána Evanjelistu, ďalšou je kaplnka sv. Rozálie a najmladšia, neveľká kaplnka Panny Márie Loretánskej (tiež kaplnka Čiernej Madony) z roku 1708, ktorá sa nachádza tesne vedľa kaplnky sv. Jána Evanjelistu. Kaplnka Panny Márie Loretánskej v zjednodušenej forme napodobňuje mariánsku kaplnku z roku 1509 v talianskom meste Loreto.
Historicky i architektonicky najvýznamnejšou je kaplnka svätého Jána Evanjelistu. Kaplnku v gotickom slohu pristavali ku kostolu medzi rokmi 1360 - 1380 na mieste pôvodnej stavby z konca 13. storočia. Svojim architektonickým stvárnením patrí k najkrajším sakrálnym stavbám na Slovensku.

Kostol bol miestom významných události, napríklad v roku 1526 v ňom zvolili za uhorského kráľa Ferdinanda Habsburského. Neskôr bol miestom pasovania uhorských šľachticov za rytierov Zlatej ostrohy. Interiér kostola zdobí veľa vzácnych historických artefaktov, sú v ňom uložené aj pozostatky starokresťanského mučetníka zo 4. storočia sv. Repareta.

Z pôvodného kostola sa dodnes zachovali jeho obvodové múry a presbytétium. Kostol je druhou najstaršou sakrálnou stavbou na Slovensku a najstaršou na území Bratislavy.

Pred kostolom je socha Mariánskeho stĺpu z roku 1675.

Ďalším kostolom, ktorý sa nachádza na Františkánskom námestí je kostol Najsvätejšieho Spasiteľa.

Medzi ďalšie pamiatky námestia patrí fontána Žena s krčahom postavená na mieste pôvodnej studne z roku 1592. Žena s krčahom má názov aj nymfa Františka, vylieva vodu z krčaha, je odetá do antického odevu, na hlave má helmu. Nymfy patrila v gréckej a rímskej mitológii k smrteľným bohyniam, ich úlohou bolo ochraňovať miesto, kde bývali ľudia. Socha je z roku 1804. Sochu koncom 19. storočia počas úpravy námestia presťahovali na nádvorie Starej radnice, na svoje pôvodné miesto ju vrátili až v roku 1998.

Na začiatku námestia sa nachádza Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorému sa hovorí aj Jezuitský kostol. Bol postavený v polovici 17. storočia v neskororenesančnom slohu, neskôr bol barokovo upravený. V roku 1989 bol vrátený opäť Jezuitom.

Pred Kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa sa nachádza Mariansky stĺp. Ide o barokovú pamiatku.
Stĺp dal postaviť cisár a uhorský kráľ Leopold I. v roku 1675. Stĺp mal pripomínať jeho víťazstvo nad vzburencami uhorských rebelov v rokoch 1670 - 1671, ktorí chceli na uhorský trón dosadiť vlastného panovníka.
Na vrchole stĺpa ukončeného korinskou hlavicou je umiestnená pieskovcova socha Nepoškvrnenej Panny Márie s Ježiškom na rukách.
K stĺpu sa viaže jedna zaujímavá historická udalosť. 25. júna 1741 sa pred stĺpom zastavil korunovačný sprievod novej kráľovnej Márie Terézie (vnučky Leopolda I.). Panovníčka pred stĺpom pokľakla a vzdala vďaku svojej patrónke.

Neďaleko Marianského stĺpa a Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa sídli divadelné združenie GUnaGU. Pred divadlom sa nachádza busta Dr. Aloise Kolíška, ktorý od roku 1919 bol profesorom slovenskej literatúry a estetiky na bratislavskej teologickej fakulte. Bol aktívny v kultúrnych organizáciach - bol členom výboru SND, čestným predsedom Spolku slovenských umelcov. Slovensko sa mu za jeho priateľské aktivity odvďačilo roku 1933 postavením pomníka v tvare masívneho travertínového hranola s jeho bronzovou bustou, ktorý sa nachádza práve na Františkánskom námestí.