Loading...
Zaujímavou pamiatkou v centre obce Chtelnice na úpätí Malých Karpát je chtelnická fara postavená na brehu potoka Chtelničky, je to po ľavej strane od ,,Dolného kostola" t.j. kostola Najsvätejšej Trojice.
Farnosť Chtelnice patrí pod dekanát Piešťany a trnavskú arcidiecézu. Nie je to prvá budova fary v Chtelniciach, v rámci nitrianskeho arcidekanátu v ostrihomskej kapitule sa chtelnická fara uvádza v písomnej zmienke už v rokoch 1332 - 1397. Ďalšia fara sa spomína v roku 1423, v darovacej listine vtedy Ctibor I. zo Ctiboric a Beckova daroval fare vodný mlyn na toku Chtelničky. Pred koncom 18. storočia stála predposledná budova fary v neskoršom Weberovom dome, táto budova už neexistuje, zanikla v roku 1970.
Dnešná budova rímskokatolíckej fary je z obdobia konca 18. storočia. Svoju dnešnú podobu získala po prestavbe na začiatku 19. storočia, vtedy prebiehala aj stavba neďalekého Dolného kostola. Budova fary je empírovo - klasicistická budova v pôdoryse tvar písmena L. Je dvojpodlažným dvojtraktovým objektom s vyvýšeným prízemím, strecha je pokrytá palenou škridľou. Priečelie je päťosovo delené, má klasicistisky upravené okná.
V budove fary býval farár, kaplán a služobníctvo. K fare patrila aj stodola so sýpkou a záhrada ohradená múrom a plotom. Je zaujímavosťou, že chtelnickí farári boli vzdelaní, ovládali tri až štyri jazyky. Vzdelávať sa mohli v rozsiahlej knižnici a archíve, ktorú mali priamo v budove fary. Podľa historika v období konca 19. storočia mali v knižnici približne 1200 zväzkov starých knih. Knihy sú diela slovenské, maďarské, bernolákovské, štúrovské a latinské, okrem náboženstva sú to diela z lekárstva, fyziky, matematiky, ďalej sa tu nachádza množstvo novín a časopisov. Najstaršou je kniha zo začiatku 16. storočia, ide o práou Gašpara Békesiho. V knižnici sú aj vzácne listiny z histórie obce, fary, učtov, obecných spolkov. Chodby fary zdobia obrazy s olejmaľbami z 19. storočia.
Budova fary je národnou kultúrmou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.