Loading...
Asistenčný citorín (pomocný cintorín), dánsky Assistens Kirkegard v hlavnom dánskom meste Kodaň v jeho časti Norrebro je jeden z najznámejších cintorínov mesta.
Nie je iba pohrebiskom, je zároveň krásnym parkom a kultúrnou pokladnicou. Cintorín otvorili v roku 1760 ako pohrebisko pre chudobných, aby pomohli preplneným cintorínom vo vnútornej časti za mestským opevnením. Neskôr, v polovici 19. storočia na cintoríne začali pochovávat aj mnohé známe osobnosti. Počas viac ako 250 rokov tu pochovali mnoho známych i neznánych, cintorín má tisíce rôzných náhrobných kameňov, pochovaných tu je spolu približne 300 000.
Cintorín je rozdelený na jednotlivé časti, sekcie. Najstaršou časťou cintorína je sekcia A, kde sú hroby rôzných dánskych osobnosti. V sekcii D sú hroby náboženských menšín. Cintorím dnes stále slúži svojmu pôvodnému účelu, ale je aj pekným parkom, zelenou oázou Norrebra a je pre domácich obyvateľov aj miestom na prechádzku. Tvoria ho listnaté stromy, chodníky, trávnaté a kvetinové plochy, upravené živé ploty. Za pekného počasie tu stretnete rodiny s malými deťmi, bežcov, cyklistov, dôchodcov, v Dánsku je to oproti nám v niečom aj zvláštne - na cintoríne dá aj poležať si na deke alebo na tráve aj piknikovať.
Navštevujú ho aj turisti, ktorí si chcú pozriet miesta posledného odpočinku slávnych Dánov, napríklad tu má pomník básnik Michael Strunge, filozof Soren Kierkegaard, maliar Christen Schiellerup Kobke, speváčka Natasja Saad, fyzici Niels Bohr a Hans Christian Orsted, maliar Christoffer Wilhelm Eckerberg, inžinier Jacob Milling, americká jazzová legenda Ben Webster a aj spisovateľ - rozpravkár Hans Cristian Andersen.
V Kodani je niekoľko takýchto krásnych miest - cintorínov, pokiaľ som ich mal na trase svojej prechádzky, rád som tieto miesta navštevoval. Majú svoje čaro, v teplom lete je tu v zeleni príjemne a človek, pokiaľ je na ňom sám má čas si odpočinúť a možno sa aj uvolniť a v kľude porozmýšľať, pouvažovať, zaspomínať.