Loading...
V posledný deň nášho krátkeho pobytu v Paríži sme z múzea Cluny išli ulicou Boulevard Saint-Michel k Luxemburským záhradám. Nachádzajú sa v 6. okrsku, ich rozloha je 22,5 ha a sú druhým najväčším verejným parkom Paríža ( niektoré zdroje udávajú, že sú najväčším parkom ).
Zastavili sme sa u Luxemburského paláca, ktorý sa nachádza v týchto záhradách. Sprievodkyňa nám čo to povedala o paláci.
Luxemburský palác dala začiatkom 17. storočia postaviť francúzska kráľovna Mária Medicejská ( 1575 Florencia - 1642 Kolín nad Rýnom ). Bolo to roku 1615 päť rokov po zavraždení jej manžela Henricha IV. ( bola jeho druhou manželkou ), v čase keď bola regentkou prvorodeného syna Ľudvíka XIII., neskoršieho kráľa.
Palác mal Márii pripomínať miesto kde vyrastala - palác v talianskej Florencii. Architektom paláca bol Salomon de Brosse. Postavený je v renesančno - florentínskom štýle. Palác bol síce postavený pre Máriu Medicijskú, ale kým bol palác postavený, bola už Mária vyhnaná svojím synom do vyhnanstva a palác zdedila jej vnučka.
Názov Luxemburský palác má pomenovanie po vojvodovi z Piney v Luxembursku, ktorý vlastnil vidiecký dom z roku 1546, ktorý stál na tomto mieste predtým.
Palác počas svojej existencie bol využívaný na rôzne účely. Počas revolúcie tu sídlilo Francúzske riaditeľstvo, bol aj rezidenciou Napoleóna Bonaparteho v čase kedy bol prvým konzulom vo Francúzsku. Počas II. svetovej vojny tu bola centrála Luftwaffe vo Francúzsku. V roku 1946 sa tu konala Parížska mierová konferencia. Od roku 1958 v paláci sídli Francúzský senát. Palác je prístupný pre verejnosti v jeden deň v roku.
Neďaleko paláca sa nachádza fontána, ktorá nesie názov Medicejská fontána (Fontaine Médicis). Jej začiatok výstavby sa datuje k roku 1630. Najskôr sa nazývala Luxemburská grotta. Prešla niekoľkými úpravami. V 19.st. pri prestavbe Paríža, výstavbe nových ulíc, bola posunutá o 30 metrov. V roku 1862 bola k zadnej časti pridaná Lédina fontána. Sochár Augustus Ottin pridal skupinu 3 postáv z gréckej mytológie. Polyfémos oblečený do zvieracej kože hľadí zo skaly na Galateinu a Ákise, ktorí sedia v objatí pod ním.
Od roku 1889 je fontána chránená ako historická pamiatka.
Luxemburské záhrady - hlavnou úlohou záhrad je slúžiť Parížanom a turistom, ktorí obdivujú krásu záhrad.
Záhrady sú obľúbeným miestom, kde chodia oddychovať celé rodiny a načerpať tu novú energiu. Deti si s obľubou púšťajú lodičky, ktoré je možné si zapožičať. Radi sa povozia na poníkoch alebo zvezú na typicky francúzskom kolotoči. Bohužiaľ v čase našej návštevy bolo sychravé počasie, takže sme tu žiadne rodiny s deťmi nestretli.
Najmä z rána parkom behá veľa Parížanov. Nejakých sme tu stretli aj my.
Za pekného počasia sa sem chodia učiť študenti z blízkej univerzity.
Parížania sem často chodia na pikniky.
Turisti sem chodia obdivovať krásne záhony kvetín, zeleň, ktorú tvoria trávnaté plochy a rada stromov a kríkov, ktoré tu vytvárajú pekne zostrihané aleje. Túto krásu dopĺňa množstvo sôch a niekoľko fontán. Nejaké sochy sme videli aj my. V parčíku, ktorým sme do záhrad prišli bolo niekoľko bielych sôch panovníčiek. Napr. socha Márie Stuartovny - kráľovnej Francúzska a Škótska.
V záhradách sú aj stánky s občerstvením a okrem laviečiek sa na voľných plochách nachádza množstvo stoličiek.Tak ako sme to videli v náš prvý deň v Paríži v Tuilerijských záhradách ( Jardin des Tuileries ). Pri ich prehliadke sme mali lepšie počasie a chviľku sme si na týchto stoličkách pri jednom z jazierok aj posedeli. Síce vtedy nepršalo, ale bolo dosť chladno. Pri peknom slnečnom počasí posedenie na lavičkách alebo na železných stoličkách musí byť naozaj príjemné !
A samozrejme za pekného počasia turisti z celého sveta vidia aj ako sem chodia tráviť voľný čas a zabávať sa Parížania.
Záhrady či už tieto Luxemburské, Tuilerijské alebo záhrady vo Versailles sú naozaj krásne. Škoda len že sme ich videli na jar, kedy ešte kvetinové záhony nehýrili všetkými farbami, ako by to bolo v letných mesiacoch, ale aj tak nás záhrady nadchli.