Horná Súča - kostol sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Jána Nepomuckého v obci Horná Súča bol postavený v roku 1771. V tom istom roku bola založená i farnosť odlúčením od materskej farnosti Dolná Súča. Andrej Mesároš bol prvým menovaným farárom a po jeho príchode sa v priebehu roka postavil kostol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Od roku 1797 k farnosti Horná Súča patrili aj kopanice Dolnej Súče Dúbrava a Hrabovské. Kostol dal postaviť gróf Ján Krstiteľ Ilešházi. Zaobstaral aj potrebné rúcha a farnosť obdaroval sumou 300 zlatých, čo bolo základnou fundáciou na zabezpečenie farnosti. K tomu patrila farská budova, záhrada, orná pôda, lúky a 30 strieborných. Rôzne dary venovali aj ďalší dobrodincovia. Kostol postavili mimo obce na mieste, aby bol v zime dostupný a tiež chránený pred požiarom. Okolie kostola tvoril starý cintorín, ktorý bol ohradený pevným múrom.

Architektonicky kostol nemá čistý sloh, k jeho väčšej zmene došlo pri prestavbe v roku 1909 - 1914, kedy ku kostolu pristavali dve bočné lode. Veža a zvonica boli vybudované súčastne s kostolom, tvar veže je v klasickom štvorstennom prevedení, v jej hornej časti sú štyri veľké okná, odkiaľ sa rozoznieva hlas štyroch zvonov rôznej veľkosti, na jej vrchole sa týči kríž. Kostol mal vo veži tri zvony, prvý vážil 300, druhý 200 a tretí 100 kilogramov. Okrem týchto troch zvonov je vo veži i malý zvonček, ktorý kostolu daroval v roku 1806 kňaz Juraj Lipták, rodák z Hornej Súče. Nad chorusom bol umiestnený orgán, ktorý previezli z kostola v dubnickom kaštieli v roku 1792.

Hlavný oltár je z 1. polovice 19. storočia, socha Madony je z 1. polovice 20. storočia. V roku 1912 došlo k zakúpeniu sochy Božského srdca Ježišovho do druhej bočnej lode. V hlavnom výklenku v strede oltára sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, z pohľadu hlavnej lode je socha sv. Alojza s ľaliou, v ľavom výklenku je socha sv. Františka Xaverského s krížom. V nižšej časti oltára sa nachádza habernákulum, po jeho stranách v menších výklenkoch sú sochy kľačiacich anjelov. Nad habernákulom sa nachádza priestor pre vyloženie monštrancie, na ktorom je v inom čase umiestnený kríž s korpusom. Druhý kríž, avšak bez korpusu sa nachádza aj na vrchole oltára. Po ľavej strane oltára sú starozákonné výjavy: Noemova archa, Mojžiš - povýšenie hada na púšti a Mojžiš - manna - chlieb z neba. Po pravej strane oltára sú výjavy novozákonné: Zachariáš - zjavenie anjela, Zvestovanie Panny Márie a Narodenie Ježiša Krista. Na čelnej strane oltárneho stola je kruhový reliéf s motívom Víťazného Baránka so siedmymi pečaťami.

Vedľa hlavného oltára stoja dva veľké drevené svietniky. Na pravej strane presbytéria (miesto okolo oltára) je zo steny zavesená pôvodná lampa (večné svetlo) z roku 1786. V prednej časti svätyne - na obetnom stole sú vyrezávané postaby 4 evanjelistov, ambónu zdobí reliéf Krista. Na mieste pôvodnej kazateľnice zostala horná časť - ozvučená strieška so soškou holubice, znázorňujúca Ducha Svätého. Pod pôvodnou kazateľnicou je do steny vyhĺbený priestor na uchovanie posvätných olejov. Pod ním sa nachádza krstný prameň. Na kamennom schodíku je položený krstný prameň z kameňa a medi, pôvodný z roku 1720.

Ľavý bočný oltár - v hlavnom výklenku je socha Božského Srdca Ježišovho. V polkruhovej časti priečelia sú malé drevené plastiky hláv anjelov. Štít je zakončený malým výklenkom s reliéfom a nad ním je upevnený kríž bez korpusu. V časti pod sochou sú 3 reliéfy. V strede je spracovaný motív "Prameň živej vody", po ľavej strane reliéf "Obetovanie Izáka" a po pravej strane je reliéf "Obeta Melchizedecha". Na čelnej strane oltárneho stola je reliéf "Pelikán s mláďatami". V zadnej časti ľavej bočnej lode sa nachádza trojdielna skriňová spovednica s ornamentálnym zdobením.

Pravý bočný oltár - v pravej bočnej lodi je centrálny oltár menší, jednoduchší, z 1. polovice 19. storočia. V strede vo výklenku je socha Madony z 1. polovice 20. storočia. Rímsa priečelia je ukončená zdobeným krížom. Pod sochou je jednoduchý bohostánok. Oltárny stôl má truhlicový tvar, v spodnej časti je zúžený. V strede čelnej steny je kruhový reliéf s krížom. Chórus - na chóruse nad vchodom sa nachádza pôvodný organ z roku 1943, v tomto roku bol chórus kvôli novému organu rozšírený. Pod chórusom visí na stene najstarší obraz. Je to Immaculata (Nepoškvrnené Počatie) z roku 1829. Súčasťou inventára bola i uzavretá spovednica a 24 drevených lavíc. V ľavej časti kostola bola drevená zdobená kazateľnica a pod ňou kamenná krstiteľnica, v ktorej bola umiestnená medená misa na krstenie, ktorá mala medený vrchnák. V roku 1843 dal farár Michal Rešetka zhotoviť nový oltár, postaral sa i o rozširenie cintorínu.

V roku 1842 boli cintoríny zaplnené, lebo počas epidémie cholery zomrelo 442 ľudí. Na starom cintoríne založenom v roku 1789 bolo za 54 rokov pochovaných 4828 farníkov. V roku 1843 dal farár Rešetka rozšíriť cintorín na obecnej lúke nazvanej Krásny dub. Na tomto cintoríne našiel Rešetka miesto pre svoj posledný odpočinok.

V roku 1872 farár Jozef Mihálik prispel k výzdobe hlavného oltáru obrazmi z Viedne - obraz sv. Jána Nepomuckého a obraz Matky bolestnej. Počas fašiangovej noci vo februári 1900 veľký požiar zničil stred dediny a vežu kostola so všetkými zvonami. O tri roky neskôr bol namontovaný nový orgán od výrobcu Jána Riegera z Budapešti. Keďže postupným nárastom obyvateľstva sa kostol stával nepriestranným, v roku 1909 sa začala budovať prístavba bočných lodí kostola. Ukončená bola v roku 1914. Vojnové roky utlmili stavebný ruch a rekonštrukcia kostola pokračovala až po skončení prvej svetovej vojny s dokončením v roku 1923.

Starý hlavný oltár nahradil nový z dielne nováckeho rezbára Jozefa Siklayho. V pravej i ľavej časti sú bočné oltáre. Na stenách sú umiestnené výjavy krížovej cesty. V roku 1931 silný vietor strhol kríž z veže kostola, čo dalo podnet na generálnu opravu veže. V roku 1935 sa uskutočnilo vymaľovanie kostola, interiér vyzdobil maliar Štefan Simkovič. V rokoch 1943-44 vymenili 5 rokov nefunkčný organ. Požiar v roku 1954 poškodil budovu fary i hospodárske budovy. Farár Ladislav Ďatelinka pri oprave fary myslel už na výstavbu novej budovy, ktorú dokončili v roku 1968. Kňaz Jozef Šuráb dal v roku 1993 opraviť a zreštaurovať strop kostola, hlavný oltár, bočný oltár a položiť mramorovú dlažbu pred oltárom. V roku 1995 sa realizovala prístavba sakristie s prívodom vody a pribudli nové detské lavice pred oltárom. V roku 1996 bola položená nová keramická dlažba v celom kostole. V roku 1996 nastúpil do farnosti nový kňaz Peter Hluzák a ten zabezpečil opravu strechy medeným plechom, v roku 1997 sa začala aj oprava strechy a veže kostola. V tom roku sa opravil i múr okolo kostola a kostolníkovi pri jeho práci pomohla i elektrifikácia zvonov kostola. Od roku 2002 farár Jaroslav Ondráš zabezpečil opravu organu, došlo k rekonštrukcii barokových svietnikov a kostol od roku 2010 zdobí nová fasáda. Dnes je kostol i jeho okolie pekne upravené.