Horné Štítáre - kostol Božského Srdca Ježišovho a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Obec Horné Štitáre ležiaca v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny sa po prvýkrát písomne spomína v darovacej listine z roku 1246, kedy vtedajší kráľ Belo IV. daroval Vítkovi z rodu Ludanickovcov obec vtedy nazývanu terre Chatar za vernosť a pomoc v boji proti Tatárom.
Hlavnou sakrálnou stavbou obce je kostol Božského Srdca Ježišovho a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Tieto dve stavby majú síce medzi sebou približne 130 rokový rozdiel, ale stavebne sú spojené spolu.
Začneme tou staršou stavbou, kaplnkou, ktorá je postavená pred kostolom, bližšie k hlavnej ceste. Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie ako klasicistickú náhrobnú kaplnku nechal postavil na mieste dnešného cintorína v roku 1839 gróf Viktor Zerdehely z Nitrianskej Stredy. Viktor Zerdehely, komorník cisársko - kráľovského a apoštolského Veličenstva postavil kaplnku nad hrobom svojej manželky Eleonóry, ktorá zomrela mladá, vo veku iba 38 rokov. Splnil jej vlastne posledné želanie byť pochovaná na Štitárskom cintoríne.
Priečelie kaplnky, kde je aj vstup, zdobí dvojica predstavaných stĺpov, nad ktorými je hranatá vežička ukončená ihlancovou strieškou. Kaplnka je jednoloďovou stavbou s polygonálnym uzáverom presnytéria, interiér kaplnky je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a barokovým oltárom. Na bočnej stene kostola je umiestnená doska z ružového mramoru, na ktorej je latinský nápis, v preklade znamenajúci : ,,Najlaskavejšej manželke Eleonóre grófke Pongrácovej dal postaviť zarmútený Viktor Zerdehely z Nitrianskej Stredy v roku Pána 1839. Kaplnka dnes slúži ako Dom smútku a nádeje.
Obyvatelia Horných Štitár v minulosti nemali svoj kostol, iba spomínanú kaplnku na cintoríne a preto museli chodiť na bohoslužby do Urminiec alebo do neďalekých Veľkých Dvorian. Po založení svojej farnosti v roku 1966 sa rozhodli postaviť svoj vlastný chrám. S jeho stavbou sa začalo v roku 1967 a ešte v tom roku bola dokončená jeho hrubá stavba v pôdoryse o rozmeroch 12x8 metra. V roku 1968 v zadnej stene vytvorili otvor a stavbu predĺžili o ďalších päť metrov, zariadenie kostola úplne dokončili v roku 1971.
Hlavný a bočné oltáre zhotovili z dreva červeného smreka. Autorom maľby krížovej cesty je rodák zo Štítar Emil Fulka, v dobe keď krížovú cestu maľoval bol ešte študent. Keď už bolo všetko pripravené k slávnostnému vysväteniu kostola počas hodových slávnosti, vysvätenie sa ale nekonalo. ONV v Topolčanoch slávnosť pozastavil s odôvodnením, že táto stavba bola postavená ako dom smútku. Aj napriek tomu sa bohoslužby v kostole konali, ,,odložená,, vysviacka kostola Božského Srdca Ježišovho nakoniec prebehla až v roku 1979.
Kostol Božského Srdca Ježišovho patrí farnosti Urmice, dakanátu Radošina a Nitrianskej diecézy.
Na cintoríne za kostolom sú ďalšie pamiatky, sú to kríž - pomník obetí dvoch svetových vojen. Pod dreveným prístreškom sa nachádza socha Panny Márie s Ježišom a stĺp tiež Panny Márie s Ježišom, na ktorého nápisu na podstavci sa udáva rok 1695.