Jablunkovské tunely
Jablunkovské tunely, pôvodne dva jednokoľajové tunely boli vybudované ako súčasť Košicko-bohumínskej dráhy ležiacej na trati Bohumín - Čadca, na hranici Sliezska a Slovenska. Z historického hľadiska ide o významné dielo železničného staviteľstva. Tunely prechádzajú Jablunkovským priesmykom, nachádzajú sa medzi železničnými stanicami Mosty u Jablunkova (Mosty Kolo Jablonkowa) a Mosty u Jablunkova zastávka (Mosty Kolo Jablonkova Przystanek).
Tunel nazývaný číslo I postavili v roku 1870, bol jednokoľajový s dĺžkou 606 metrov. Aj po zdvojkoľajení železničného uzlu Čadca - Jablunkov v roku 1898 ostal tunel jednokoľajový.
Druhý Jablunkovský tunel II začali stavať v roku 1914, mal dĺžku 608 metrov a do prevádzky ho uviedli v roku 1917. Svetlá výška tunelov bola 6 metrov, svetlá šírka 5,5 metra.
Tunelom sa hovorilo aj "červený a čierny" tunel. "Červeným tunelom" sa dopravovala ruda zo Slovenska do Třince a na Ostravsko a "čiernym tunelom" sa prepravovalo uhlie na Slovensko.
Dňa 26. augusta 1939 boli počas takzvaného Jablunkovského incidentu medzi Poľskom a Nemeckom po odpálení náloži oba tunely poškodené, opravili ich v roku 1940. Elektrifikáciu tunelov previedli v roku 1963.
V rokoch 2007 - 2013 došlo v rozsiahlej prestavbe týchto tunelov, tunel číslo II prestavali na dvojkoľajový tunel, tunel číslo I už ako nevyužitý bol z časti zasypaný a je používaný ako uniková chodba.
Stavitelia tunelov sa museli pri stavbe aj prestavbe vysporiadať s množstvom problémov vyplývajúcich z náročných špecifických geologických aj hydrogeologických podmienok.