Lednické Rovne - kaštieľ a park

Na úpätí Bielych Karpat, na pravom brehu Váhu, leží obec Lednické Rovne. Obec je známa svojou sklárskou históriou, ktorá sa viaže na kaštieľ v obci. Kaštieľ je najstaršou architektonickou pamiatkou v obci na miernej vyvýšenine nad riečkou Ledničanka. Pochádza z obdobia 16.storočia, kedy ho dal postaviť Michal Telekeši v renesančnom slohu.. Veľa rokov skúžil kaštieľ mnohým panovníkom z bohatých rodov ako boli Lorántffyhovci alebo rod Rákoczyho. Po dlhé roky sa v kaštieli nezachovalo veľa cenných predmetov. Mnohé boli predané alebo prevezené na iné zámky a kaštieli. Do roku 1828 bola v kaštieli tiež domáca kaplnka, čo bolo typické pre stredoveké kaštiele. Kaštieľ bol barokovo rozšírený v druhej polovici 18. storočia a klasicisticky upravený pravdepodobne v roku 1860.V roku 1985 bola zahájená rekonštrukcia. Dnes sa v jednom jeho krídle nachádza Slovenské sklárske múzeum. V hlavnej časti kaštiela sídli predstavenstvo sklárni a je tu aj vzorkovňa a reprezentačné miestosti.

Starý lednickorovnianský kostol dala postaviť v roku 1640 Zuzana Lorándffy. Tá sa vydala za Rákoczyho Juraja I a tak prišiel kaštiel do rúk tohto slávneho šľachtického rodu. v roku 1700 dal Rákoczy František II. so sestrou Júliou-Barbarou, ktorá sa v roku 1690 vydala za cisárskeho generála grófa Aspremont-Linden, panstvo do zástavy nitrianskemu biskupovi kancelárovi Ladislavovi Matyašovskému.Keď rod Matyašovcov v roku 1764 vymrel po meči sa majetok dostal opäť do rúk pôvodným majiteľom Jánovi Gobertovi Aspremontovi-Linden, Dedičným vlastníkom sa stal jeho syn rovnakého mena Ján Gobert Aspremont-Linden ( 1757 - 1819 ). V jeho dobe Rovne dosiahli nebývali rozkvet a kaštieľ sa zaradil medzi najpôsobivejšie šľachtické sídla nielen v turčianskej stolici, ale v celom Uhorsku. Gróg Aspremont bol veľkým milovníkom prírodu . Okolo roku 1800 vybudoval pri kaštieli nádherný amglický park. V parku sa nachádza niekoľko vzácnych cudzokrajných radtlín a obnovené Schreiberovo Mauzoleum. Biely mramor na jeho hrobku bol privezený z Talianska.

Meno tohto kaštiela je spojené s výrobou skla. Tu do popredia vystupuje veľmi známa osoba Jozef Scheiber. Podľa neho je pomenovaná aj dnešná ulica, na ktorej sa nachádza kaštieľ. Jozef Schreiber bol majiteľom sklárskej firmy, ktorá vyrábala tabuľové sklo a neskôr r.1893 prešla na výrobu lisovaného skla. Sklo dosahovalo vynikajúcu kvalitu a dokázala si urobiť cestu aj na svetové trhy. Vo firme sa zaúčal aj jeho synovec, tiež Jozef, ktorý sa stal neskôr majiteľom. V Rakúsko - Uhorsku sa ich sklo predávalo pod názvom " Cisársky krištál ". V roku 1896 boli zavedené pantografz anglickej výrobz ako prvé v Európe. Elegantný, úsporný lineárnz dekor, ktorý zvolili pre pantografy pomohol presadiť výrobky na svetových trhoch a prispel k utvoreniu typickej podoby rovnianskej kalíškoviny. O prosperite firmy svedčia nielen početné objednávky zo zahraničia, ktoré sa zachovali v archívnzch dokumentoch najmä v USA, Taliansku a Švajčiarsku, ale aj výrobky ktoré boli vystavované na rôznych výstavach ( napr. brúsená a leptaná kryštalová kazeta na klenoty - výstava Londýn ).

Jozef Schreiber bol nielen vynikajúci priemyselník, ale v obci dal postaviť aj školu, budovu pre notarský úrad, telegrafný úrad, dom pre úradníkov a robotníkov, hostinec a iné. V roku 1890 dal postaviť na najkrajšom mieste v parku neorenesančné Mauzoleum, kde ho po jeho smrti 17.11.1902 pochovali.

Panstvo s kaštielom zdedili jeho štyria synovia.. Po prevrate r. 1945 boli odsunutí do západného Nemecka. Roku 1945 lednické panstvo znárodnili a kaštieľ adaptovali na základnu školu.

Dnes je v jednej časti kaštiela Slovenské sklárske múzeum. Expozícia má niečo viac ako 3.000 ks predmetov. V čase našej návštevy však múzeum nebolo otvorené a vlastne sme ani neobjavili vchod do múzea.