Liptovský hrad - Šibačkový výstup

Vo Veľkonočný pondelok turisti z Liptovskej Teplej organizujú výstup na hrad, ktorý je najvyššie položeným na Slovensku a býval centrom celého regiónu. Ide o Liptovský hrad, na ktorý stúpa turisticky značený chodník z dediny Kalameny. Na hrad Liptov si však môžete urobiť nenáročný výlet aj pri pobyte v Bešeňovej, známej termálnymi vodami, odkiaľ smeruje k hradu Liptov červeno značená trasa.

Východisko Kalameny je neveľkou dedinou na úpätí Chočských vrchov. Jej história siaha do roku 1264, keď ju získal zeman Kelemen. Môžeme tu objaviť niekoľko starých chalúp ako príklad staviteľského umenia a zručnosti našich predkov. Žlté značky nás vedú do ústia Kalamenskej doliny, kde vyvierajú termálne vody. Napĺňajú neveľký, jednoduchý, prírodný bazén, v ktorom sa možno osviežiť a zohriať si premrznuté alebo prechorené údy aj uprostred zimy. Samozrejme, že do bazéna sa ponoria aj mnohí z tých, ktorí sa vracajú z návštevy Liptovského hradu, takže sa oplatí pribaliť si do batoha plavky.

Výstup po žltých značkách z Kalamien na hrad nezaberie viac ako 1 ½ hod. Postupne sa nám roztvárajú výhľady na celý Liptov s hladinou vodného diela Liptovská Mara. Na južnom obzore sa tiahne hrebeň Nízkych Tatier, na východe sa belejú Roháče i vysokotatranské končiare, pri pohľad na západ sa vyníma mohutné telo Choča. A z hradného vrchu sa nám ponúka dokonalá otvorená panoráma.

Liptovský hrad, nazývaný aj Starý hrad, Veľký hrad liptovský, prípadne Sielnický hrad podľa blízkej dediny Liptovská Sielnica za svoje meno údajne vďačia pôvodnému majiteľovi, ktorý sa volal Ľubota a zrejme cez pomaďarčenie tohto mena vzniklo pomenovanie celého regiónu Liptov.

Múry hradu vyrástli na vrchole kopca vo výške 993 m n. m., čím je najvyššie situovaným slovenským hradom. Veľa sa z neho nezachovalo, no vďaka archeologickému výskumu, na ktorom sa podieľal dnes už nebohý Václav Hanuliak (s jeho menom sa stretávame najmä pri výskume starého zvolenského Pustého hradu), sa postupne dostali na povrch základy, ktoré nám napovedajú, ako táto stredoveká horská pevnosť vyzerala. Výskum odkryl aj valy hradiska z halštatskej doby a keďže dávnejšie sa tu našli aj bronzové predmety a dokonca v jednej z jaskýň hradného vrchu aj stopy po neolitickom osídlení, stredoveký hrad nevyrástol na ľudoprázdnom kopci, ale nadväzoval na staršie osídlenie.

Liptovský hrad postavili v prvej polovici 13. stor. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1262. Bol kráľovským majetkom a okrem toho, že sa z neho šírila kolonizácia tohto hornatého kúta stredného Slovenska, bol aj strážcom dôležitej komunikačnej tepny spomínanej ako Magna via - Veľká cesta, ktorá viedla od Dunaja cez Zvolen, Liptov a Oravu do Poľska. Jej trasa prechádzala buď Kalamenskou dolinou západne od hradu, alebo Sestrčskou dolinou východne od hradného kopca.

Na hrade sídlil zástupca zvolenského župana, keďže v 13. a začiatkom 14. stor. (až do roku 1340) patril Liptov do veľkej Zvolenskej župy s centrom na Zvolenskom (Pustom) hrade. Po rozpade veľžupy sa Liptovský hrad stal správnym strediskom novej Liptovskej župy. V tom čase (v r. 1396) sa spomína ako Veľký hrad (Magnum castrum alebo Magnum castrum Liptovience). V r. 1397 obsadili hrad vojská českého kráľa Václava IV., no už v roku 1399 kráľ Žigmund oceňuje zásluhy obrancov hradu rozsiahlymi donáciami. Informácie o oprave hradu v r. 1440 - 41 môžu súvisieť s nájazdom husitov. Vtedajší majiteľ Ladislav Rikolfi, ktorý pochádzal zo Šariša, sa však prejavil ako lúpežník a kráľ rozhodol, že sa vyhne väzeniu či šibenici len vtedy, ak hrad ako lúpežnícke hniezdo zbúra. Noví majitelia žiadali o obnovu hradu, no potom, čo sa liptovský a oravský župan Peter Komorovský postavil po boku poľských kráľov proti legendárnemu Matejov Korvínovi, hrad definitívne zbúrali. Nový život mu vdýchol až po piatich storočiach archeologický výskum. Ten odkryl napríklad dve cisterny, základy paláca a veže, i kováčsku dielňu.

Po prehliadke hradu sa môžeme vrátiť po rovnakom prístupovom chodníku (bývalej hradnej ceste), alebo pokračujeme podľa žltých značiek strmšie dolu na sever do Kalamenskej doliny a ňou dolu okolo spomínaného prírodného kúpaliska do Kalamien. Na tento okruh budete potrebovať 2 ¾ hod.

Keďže sa pohybujeme v horách budovaných vápencovými horninami, ak sem zavítame vo vegetačnej časti roka, na svoje si tu určite prídeme aj vďaka vzácnej flóry. V Kalamenskej doline i na hradnom vrchu môžeme obdivovať stokrásku Micheliho, volovec vŕbolistý, klinček včasný, prvosienku holú, plamienok alpínsky, vemenník dvojlistý a mnohé ďalšie kvetiny, ktoré sú v zozname chránených druhov.

A ešte informácia pre motorizovaných návštevníkov:

Do Kalamien sa dostaneme, ak z diaľnice odbočíme v Ivachnovej do rekreačnej dediny Bešeňová. V nej okrem veľkých, celoročne otvorených bazénov nájdeme aj dostatok ubytovacích a stravovacích zariadení a môžeme si tam prehliadnuť aj travertínové kopy, ktoré vyrástli usadzovaním uhličitanu vápenatého pri prameňoch minerálnych vôd. Za Váhom odbočíme vľavo do Liptovskej Teplej, na dolnom konci dediny vpravo hore na ďalšie rázcestie: z neho cesta vľavo smeruje do kúpeľov Lúčky a vpravo do Kalamien. Do Liptovskej Teplej sa dostaneme aj po bočnej ceste po pravom brehu Váhu z Ružomberka popod vrch Mních a cez veľkú dedinu Lisková.

(Keďže vo výbere oblastí nie je Liptovská koltina ani Chočské vrchy, vybral som Podtatranskú kotlinu, hoci to nie je presné určenie. Bolo by vhodné rozšíriť výber, keďže v ňom chýbajú aj mnohé ďalšie pohoria Slovenska, napr. Poľana, resp. dať možnosť, aby autor sám napísal, ktorej oblasti sa materiál týka).