Necpaly - Pamätník Sándora Petőfiho

Turistické cíle • Památník

Sándor Petőfi

pamätník básnikovi

poďakocvanie autorom pamätníka

jesenný pohľad na pamätník

z veršov básnika

pamätník v Necpaloch

pamätník na námestí v malom parčíku

parčík s pomníkom

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (10 fotografií)

V centre obce Necpaly, v malom parčíku je postavený pamätník svetoznámemu maďarskému básnikovi Sandorovi Petőfimu. Aká je spojitosť tohto maďarského básnika s turčianskou obcou Necpaly ? Práve v Necpaloch sa narodila 26. augusta 1791 Márie Hrúzová, neskôr matka tohto známeho básnika, ktorá zložila pieseň Sadaj slnko, sadaj.

Pamätník významnému maďarského, uhorského a stredoeuropskáho básnika odhalili v Necpaloch v roku 2020. Pamätník zhotovil martinský umelec Milan Orság.

Sándor Petőfi, rodený ako Alexander Petrovič, jedna z najvýraznejších postáv Uhorskej revolúcie v roku 1848 a maďarský básnik slovenského pôvodu sa narodil 1. januára 1823 v Uhorskom Kiskőros, dnešnom Maďarsku. Narodil sa v rodine Štefana Petroviča a Márie Hrúzovej. Oba rodičia mali predkov z územia dnešného Slovenska. Otec sa volal Štefan Petrovič ( István Pertovics ), bol mäsiarom, maďarsky hovoril len lámane ( jeho vzdialenejší predkovia prišli na Slovensko zo Sedmohradska ), matka komunikovala po slovensky.
Mladý básnik študoval na slovenských školách, najskôr v Pešti, kde ho ako 10 ročného konfirmoval Ján Kollár. Neskôr chodil do slovenskej školy v Asóde a potom študoval v rokoch 1838 -1839 na lýceu v Banskej Štiavnici kde bol spolužiakom básnika Andreja Sládkoviča. Zo školy predčasne odišiel k potulnému divadlu, s ktorým pochodil celé Uhorsko. Neskôr vystriedal veľa povolaní : v Pešti bol pomocníkom v divadle, bol aj učiteľom či vojakom v Soproni. V rokoch 1841 - 1842 študoval na kolégiu v Pápe. V roku 1842 vydal prvé básne pod menom Sándor Petrovics, o niekoľko mesiacov neskôr boli vydané jeho verše už pod pomaďarčeným menom Petőfi. Odvtedy sa píše ako Sándor Petőfi a toto meno používal ďalších 6 rokov až do svojej smrti. 1846 sa oženil v Sedmohradsku. 15.3.1848 ako jeden z vodcov marcovej mládeže recitoval v Pešti svoju báseň Pieseň národa. Spolupracoval aj na príprave 12 bodov požiadaviek Maďarov voči Rakúskemu cisárstvu. V roku 1848 neúspešne kandidoval do uhorského snemu.
Keď Rusko začalo vojnu, prihlásil sa do armády. Zomrel ako 26 ročný 31. júl 1849 pri Segesvári, dnešnom Rumunsku. Zomrel v boji, ale jeho telo sa nikdy nenašlo, čo dáva možnosť pochybovať o jeho smrti na bojisku. Podľa niektorých bol odvedený do Ruska, kde ešte žil niekoľko rokov blízko Bajkalského jazera až svojej smrti v roku 1856. Tu sa už ako Alexander Petrovič znova oženil a mal syna Sťopku. Jeho vnuk Alexander sa stal podplukovníkom cárskej jazdy a bojoval v I.svetovej vojne proti Rakúsko - Uhorsku. Ako to bolo naozaj sa už asi nepodarí zistiť.