Oščadnica - centrum obce

Obec Oščadnica leží v severozápadnej časti Slovenska v regione Kysúc pod masívom Veľkej Rače 1236 m.n.m. a je i jeho najväčším vrcholom. Táto obec, ktorá patrí pod žilinský kraj a okres Čadca má rozlohu 59 km² a približne 4830 obyvateľov. Patrí medzi najväčšie obce Kysúc.J e zároveň i jedným z najvýznamnejších centier zimnej a letnej turistiky pod masívom Veľkej Rače, je tu množstvo bežecký trás, lyžiarské vleky, zjazdovky, bobová dráha. Leží na ľavom brehu rieky Kysuca a tiahne sa okolo potoka Oščadničanka dolinou dlhou 13 kilometrov.

Obec vznikla v prvej polovici 17. storočia počas valašského osídľovania a bola súčasťou strečnianskeho panstva. V druhej polovici 17. storočia už patrila pod panstvo budatínske. Prvá zmienka o obci je vo forme listu písaného budatínským grófom.

Jej okolie tvorí až 22 osád, ktoré Patria k obci a majú pôvod z obdobia valašských kolonizácii . Dodnes si zachovali svoju historickú malebnosť. V roku 1720 už mala obec 3 mlyny, obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, domácim spracovaním dreva ako napríklad výrobou šindľa, pestovali a spracovavali tu i ľan.

Dominantou stredu obce je farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Farnosť v obci založili v roku 1788 a veriacim v obci k bohoslužbám slúžil iba malý drevený kostolík, ktorý bol zasvätený uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Bol to malý kostolík bez veže, chora a mal jeden malý oltár. Nový murovaný kostol si oščadnickí veriaci postavili v rokoch 1794 - 1804 v barokovo - klasicistickom slohu ako jednoloďový s predsunutou vežou, pruskými klenbami a strecha bola pokrytá dreveným šindľom. V roku 1873 v pravom boku lode postavili mariánský oltár. Počas prestavby kostola v roku 1902 - 1903 kostol nanovo vymaľovali, položili novú keramickú dlažbu, namiesto starého oltára postavili nový oltár Ružencovej Panny Márie. po zániku Rakúsko - Uhorska veriaci požiadali svätú stolicu v Ríme a biskupský úrad v Nitre o zmenu svojho patrona. Od roku 1921 je novou patronkou kostola Nanebovzatá Panna Mária. Dnešnú podobu má kostol od poslednej prestavby, ku ktorej došlo v 40.- tych rokoch minulého storočia. Kostol bol posvätený biskupom Škrábikom 31. 8. 1941. V kostole vymenili i starý pôvodný hlavný oltár za nový z umelého mramoru. Mramorovú sochu Panny Márie, ktorú v oltári osadili mala hmotnosť 800 kilogramov a vytesal ju akademický sochár Vojtech Ihrinský. Tento nový oltár a sochu v roku 1942 požehnal Dr. Karol Kmeťko. Na ľavej vonkajšej strane lode kostola je umiestnený pamätník obetí prvej a druhej svetovej vojny.

Pod kostolem je námestie Martina Bernáta, ktorý bol jednou z najväčších osobnosti obce. Martin Bernát sa narodil v Stráňavach pri Žiline, kde vyštudoval realné gymnázium. Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v Rosine pri Žiline a v Beluši u Ilavy. Neskôr absolvoval notársky naukobeh v Bratislave a pracoval v štatnej správe. Od roku 1939 až do roku 1950 pôsobil v Oščadnici ako vedúci notár. Po zrušení funkcii notárov sa stal na žiadosť miestných občanov tajomníkom MNV, v tejto funkcii pôsobil do 23. juna 1950, kedy ho odvolali. Neskôr pracoval ako revizor na ONV, v roku 1951 sám požiadal o odchod zo štatných služieb. Počas 2. svetovej vojny sa zachoval statočne a napriek ohrozenia vlastného života pomohol zachrániť rodinu židovského lekára Huga Politzera pred deportáciou do koncentračného tábora a za tento čin je zapísaný v zlatej knihe Izraelu. Bol to veľmi pracovitý človek, dôkazom je, čo všetko sa za jeho pôsobenia vybudovalo. Postavil sa obecný úrad, kalvária, trojička, jaskyňa Panny Márie, kultúrny dom, základná škola v ústredí, dal postaviť prístavbu kostola, zregulovala sa rieka Oščadnička, došlo k elektrifikácie obce, založil dobrovoľný hasičský zbor. Rodina Bernátovcov sa z obce odsťahovala v roku v roku 1955 a Martin Bernát zomrel v Žiline v roku 1998. V obci má ale tento človek ,za všetko čo pre jej obyvateľov dokázal postaviť, úctu a nazvali si podľa neho námestie. Námestie začína od hlavnej cesty a pokračuje medzi novo postavené domy. Na jeho konci je kamenný stĺp s fontánkou. Na námestí je aj turistické informačné centrum. Oproti námestiu za hlavnou cestou je budova obecného úradu, pod ktorého schodišťom je umiestnená socha Ježiša Krista. Táto socha musela byť za minulého režimu odstránená.

Oproti obecnému úradu je kultúrny dom, vpravo je hotel Rača.

Spomenieme i dve osobnosti, miestných rodákov Havlíčka J. Vincenca, ktorý bol teolog a spisovateľom a Lendvaiho - Lušňáka Jána, ktorý bol prírodovedec a teológ.

Tesne za námestím preteká Oščadničanka, je tu jedno z miest, kde sme sa ako deti počas prázdnin u návštavy našej Babky kúpavali, dnes som si to vyfotil a spomenul si na svoje detské chvíle strávená v tejto obci.