Partizánske - kostol Božského Srdca Ježišovho

Že bude v Baťovanoch, neskôr premenované na Partizánske, v novo vznikajúcom meste postavenom na zelenej lúke, vybudovaný rímskokatolícky kostol sa rozhodlo v júli 1942. Stavebné povolenie na výstavbu kostola bolo schválené 31. augusta 1943, ale už 8. júla 1943 bol položený základný kameň, ktorý posvätil banskobystrický biskup Andrej Škrabík.

Stavbou bola poverená rímskokatolícka obec mesta a vybudovaním firma Baťa , a. s. Šimonovany. Kostol navrhol významný československý a Baťov architekt Prof.Dr. h.c. Ing. arch. Vladimír Karfík, ktorý pomohol vybudovať toto nové mesto. Dovtedy obyvateľstvu mesta ako miesto na cirkevné obrady slúžil iba malý drevený domček, ktorý bol upravený ako kostolík. Architekt Karfík už mal vlastne dokončené rozsiahle centrálne námestie, ktoré tvorilo čiastočne dlažba a park s okolitými objektami Radnice, obchodného domu, spoločenského domu. K úplnému dokončeniu tohto jeho urbanistického návrhu mu chýbala ešte dominanta námestia - kostol.

S intenzívnou prácou na kostole sa začalo v auguste 1944. Problémy ale začali už v tom istom roku po rozhodnutí, že stavba nebola zaradená do vtedajšieho dvojročného plánu. Na dokončenie kostola bolo treba ešte finančnú časť vo výške 3 miliónov a pre jej nedostatok sa stavba spomalila a v máji roku 1947 úplne zastavila. Potrebné financie na dostavbu kostola sa nakoniec postupne podarilo získať, pomohli tomu aj pravidelné nedeľné zbierky, na ktoré prispievali hlavne zamestnanci firmy Baťa. Zaujmavosťou je, že tento kostol je postavený podľa staršieho nerealizovaného návrhu architekta Karfíka z roku 1937, mal to byť kostol v moravskom meste Otrokovice. Na tomto návrhu architekt Karfík previedol ale niekoľko zmien, najvýraznejšou bola veľkosť kostola. Slávnostne vysvätenie kostola, ktoré sa pôvodne malo konať 25. - 26. mája 1949 sa ,,vďaka,, nového režimu posunulo až na 2. september 1989.

Kostol tvorí jednoloďový priestor dlhý 26,4 metra, s výškou 9,9 metra s ôsmými kruhovými stĺpami obloženými umelým ružovým mramorom. Týmto mramorom je obložený aj oltár, kríž na čelnej stene, ostatné obloženia a podlaha.

Spovednicu, kostolný nábytok a drevené lavice zhotovila a inštalovala stolárska firma Baťa v Pravenci. Celkový počet miest na sedenie v laviciach je 270. Kaplnka s krstiteľnicou sa nachádza vľavo u vstupu do kostola, obradný priestor chrámu dopĺňa presbytérium lemované sakristiou, obslužnými miesnosťami a oratóriom.

Interier kostola zdobia reliéfy od vtedy mladého majstra Tibora Bártfaya, študenta AVU v Prahe. Prácou majstra Bártfaya je aj dominanta presbyréria, mohutný mramorový kríž, pod ktorým je socha Krista s rozpätými rukami a dvanásti apoštoli. Bártfayovym dielom v kostole je aj 14 reliéfnych zastavení krížovej cesty, reliéfy sv. Rodiny, socha Panny Marie v Lurdskej jaskyni a artributy štyroch evanjelistov nad vchodom do kostola.

Organ kostola je z roku 1949, OPUS so 44 hrajucími registrami, trojmanuálny s pedálmi elektropneumatickej sústavy. V dolnej časti organu je nápis s dátumom osadenia ,, Cantáte dominy 1949,,. Zhotovili ho v továrni na organy Závody bratří Riegrové a J. Kloss v Krnově. Architekt Karfík na kostole použil množstvo vertkálnych prvkov, presklenené okenné polia vytvárajú pre loď kostola dostatočné presvetlenie.

Veža kostola je vysoká 43 metrov, sú v nej umiestnené štyri zvony zasvätené Panne Marii, sv. Štefanovi, sv. Jozefovi, sv. Antonovi a odlial ich Rudolf Manoušek v České u Brna. Kostolné zvony boli slávnostne vysvätené 22. mája 1949.

Dňa 8. mája 1996 bol kostol Božského Srdca Ježišovho vyhlásený za kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky. Kostol patrí pod farnosť Partizánske, dekanát Partizánske a Banskobystrickú diecézu.

Pred kostolom je umiestnený kríž sv. misii a pamätníček obetí totalitného režimu, na ktorom je citát M. R. Štefánika ,, Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hodný,,. Kostol je postavený na mieste, ktoré ukončuje námestie SNP, za parkom Jana Antonína Baťu.