Praha - Masarykovo nádraží

Turistické cíle • ŽST

prestrešenie medzi dvoma budovami pripomínajúce stavby architekta Jurkoviča je z roku 1862

vstupná, prestrešená hala k nástupištiam

busta T.G.Masaryka

info o vzniku stanica

predaj na stanici

príchod k nástupištiam

svetlé zastrešenie

budova železničnej stanice z rokov 1844 - 1845

vchod na Masarykovo nádraží

vlakova stanica Masarykovo nádraží

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Dnešné pražské Masarykovo nádraží, terminálová stanica v časti Nové mesto bolo prvou železničnou stanicou v Prahe, ktorá slúžila pre parné vlaky.
Úplne prvou stanicou na území dnešného mesta Prahy bola stanica Bruska ,, Lanské koněspřežky", dnešná stanica Praha - Dejvice z roku 1830.

Dnešné Masarykovo nádraží bolo koncovou stanicou spoločnosti Severnej štátnej dráhy, nazývanej aj Severní dráha cisára Ferdinanda z Olomouce do Prahy. Masarykovo nádráží bolo v dobe svojho otvorenia jedným z najvýstavnejších a najväčších železničných staníc v Európe. Umiestnenie stanice a koľajisko navrhol v roku 1842 ing. Jan Perner. Budovy stanice v rokoch 1844 - 1845 postavili firmy Vojtěch Lanna a bratři Kleinové podľa návrhu architekta Antonína Junglinga. Úplne prvý vlak bol z tejto stanice vypravený 4. augusta 1845, 20. augusta bola slávnostne zahájena prevádzka. Slávnosti v Prahe trvali až do 23. augusta. 1. septembra 1845 zahájili prevádzku medzi Prahou a Viedňou. Na tejto trati jazdili dva vlaky denne.
12. septembra z Prahy vyrazil aj mimoriadny vlak na pohreb tragicky zahynutého projektanta koľajišta Masarykovho nádraží Jana Pernera. V roku 1850 zahájili prevádzku na trati Praha - Lovosice a o rok neskôr, v roku 1852 otvorili spojenie Praha - Drážďany.
Prevádzku susednej stanice Libeň zahájili v roku 1877.
V rokoch 1893 - 1894 došlo k rozšíreniu stanice, v roku 1915 dokončili elektrické osvetlenie stanice. V roku 1924 do stanice prišiel prvý motorový vozeň a v roku 1926 začala elekrifikácia trate. K ďalšej významnej prestavbe došlo v rokoch 1938 - 1945 podľa architekta A. Parkmana. Koncom vojny, v máji, počas Pražského povstania Nemci na stanici popravili 96 ľudí a zničili aj zastrešenie nástupišť. V roku 1957 zahájili medzinárodné spojenie motorovými jednotkami medzi Viedňou, Prahou a Berlínom, išlo o vlak Vindobona.

Prvý názov dnešného Masarykovho nádraží bol Praha - Státní nádraží, od roku 1919 Praha- Masarykovo nádraží. Počas protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1940 - 1945 názov zmenili na Hibernerbahnhof, po vojne sa vrátil názov späť na Masarykovo. V rokoch 1952 - 1990 bol názov Praha - střed a od roku 1990, už po tretíkrát je to Masarykovo nádráží.

Pôvodná empírová architektúra stanice sa zachovala dodnes, z rokov 1844 - 1845 je dvojposchodová odjazdová budova s výdajňou cestovných lístkov. Zaujímavá je aj drevená a sklenená konštrukcia na liatinových stĺpoch z roku 1862, ktorá zastrešuje priestor medzi príjazdovou budovou a reštauráciou, ktorú k stanici pristavili v roku 1862.

Masarykovo nádraží je jedno z posledných neprejazdných staníc v Prahe, aj napriek tomu, že sa uvažovalo aj o jeho zrušení, dodnes stále slúži k preprave a je architektonickým unikátom.