Praha - Pravdivý príbeh Titaniku - výstava

Spolu so sestrou nás veľmi lákala svetová výstava Pravdivý príbeh Titaniku. Keďže v Bratislave sme ju ani po predĺžení nestihli, podarilo sa nám navštíviť ju až v predĺžení v Prahe. 

Prvý Júlový víkend sme sa vybrali do Prahy, kde sme navštívili aj už spomínanú výstavu. Výstava bola naozaj veľkolepá. Pri vstupe sme dostali zvukového sprievodcu a každý návštevník dostal palubný lístok s menom skutočného účastníka plavby v roku 1912.

Zo začiatku nás čakali informačné panely s popiskami po roku od začiatku 20-teho storočia až po rok 1912, kedy bol Titanik vyrobený a vyplával na more. Každý rok nás informoval o najdôležitejších objavoch a udalostiach vo svete. Aby sa návštevníci vedeli lepšie vžiť do začiatku 20. storočia vo vitrínach sa nachádzali dobové kostými a rôzne predmety, ktoré sa v tej dobe používali. Na vstupnom paneli bol popis: "Príbeh Titaniku sa rozprával a preroprával, ale nikdy tak dojemne a zanietene ako predstavujú artefakty prezentované na tejto výstave. S rešpektom boli zreštaurované a pečlivo  uschované.Tieto predmety viac než slová alebo obrazy rozprávajú príbeh o lodi Titanik a jeho 2228 cestujúcich a členoch posádky, ktorých životy sa navždy zmenili".

Titanik bol vo filme, ktorý nám premietali predstavený ako najväčšia osobná transatlantická loď sveta, ktorá bola zosobnením vrcholu technickej revolúcie začiatku 20. storočia. Po premietnutí filmu sme sa zoznámili s maketou lode Titanik.

V ďalšej časti nás infopanely zoznámili s niektorými účastníkmi plavby prvej triedy na Titaniku.

Nám sa veľmi páčila veľká tapeta schodišťa, ktorá nám bola známa z filmu Titanik. Za sklenou vitrínou sa nachádzal podstavec zo sochy pri schodišti, ktorý sa našiel vo vraku Titaniku.

Veľmi zaujímavé boli napodobeniny chodby s kajutami.

Krásny bol apartmán prvej triedy. Tiekla tu studená aj teplá voda. Na lodi sa nachádzala aj fajčiareň prvej triedy, zobrazená na tapete, reálne sme sa pohybovai po jedálni a mohli sme si pozrieť napríklad kuchynský riad, ktorý sa tiež našiel v útrobách lode. Dozvedeli sme sa že tu bola aj telocvičňa.

Prechádzali sme aj okolo kajuty tretej triedy, ktorá zodpovedala kajute druhej triedy na iných lodiach. Za týmito kajutami sa nachádzala kotolňa.

Zrazu sme sa ocitli pred ľadovou stenou. Bol to naozaj kus ľadu, kde mnohí návštevníci zanechávali otlačky svojich rúk. Ľadovec vlastne znamenal koniec Titaniku. Ku koncu expozície sme sa mohli oboznámiť s maketou vraku lode Titanik tak ako ju našli na dne Atlantického oceánu.

V predposlednej miestnosti sme sa zoznámili s príbehmi niektorých účastníkov plavby a ich predmetmi, ktoré sa našli vo vraku lode. Napríklad tam bola peňaženka z hadej kože, ktorá patrila jednej žene, ktorá zomrela. Viac šťastia mal výrobca voňaviek, ktorý si 25 fľaštičiek rôznych vôní viezol do Ameriky, kde sa chcel stať výrobcom a predajcom týchto voňaviek. Po niekoľkých desaťročiach sa 23 fľaštičiek našlo nepoškodených na dne oceánu. Ich majiteľ sa síce zachránil, ale výrobou parfémov sa už nikdy nezaoberal. Ešte sme sa tam dozvedeli zaujímavé príbehy ďalších cestujúcich.

V jednej z posledných miestnosti sme sa dozvedeli aj či sme plavu na Titaniku prežili alebo nie. Na jednej stene bol zoznam mien ľudí podľa tried, ktorí prežili, alebo boli stratení. Z nás prežil len náš ujo, ktorý bol ženou z druhej triedy. My ostatní z tretej triedy sme neprežili.

Infopanel nás informoval: "Titanik sa stratil 15. 4. 1912 v 2:20 a bol objavený 1. 9. 1985. Po dobu 73 rokov ležal stratený a sám takmer 4 kilometre pod hladinou severného Atlantiku v mrazivých vodách, kde je tlak vyšší ako 380 barov". Od jeho objavenia boli usporiadané asi 4 expedície, pri ktorých sa našlo veľké množstvo predmetov z lode. Odborníkom sa ich podarilo veľa dostať z dna  a dať do čo najlepšieho stavu.

V záverečnej časti sme sa mohli vyfotiť na Titaniku. Z popisiek sme sa dozvedeli koľko rôznych filmov bolo o Titaniku natočených. Z výstavy sme odchádzali nadšené.