Rakúsko - Viedeň - kostol Najsvätejšej Trojice - Dreifaltigkeits Kirche

Turistické cíle • Kostel

veže kostola Najsvätejšej trojice sa vynímali v rade budov • Fotografie (21) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

kostol Najsvätejšej trojice, nazývaný Alserkirche

nad vchodom je zobrazená Najsvätejšia trojica

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Z hotela sme z ulice Lange Gasse prešli na hlavnejšiu ulicu Alser Straße. Za chviľku sme uvideli dve veže kostola. Išlo o kostol Najsvätejšej trojice.

V roku 1688 dal cisár Leopold I. trinitárom, ktorých sem pozval zo Španielska, vybrať si vhodné miesto k postaveniu kostola a kláštora mimo mesta. Bezprostredným dôvodom pozvania bola turecká expanzia a obliehanie Viedne v roku 1683, kedy sa dostali tisíce ľudí z Dolného Rakúska a Burgenlandu do tureckého a tatárskeho zajatia a práve trinitári im pomáhali sa z neho dostať. Rád trinitárov presnejšie Rád Najsvätejšej Trojice pre vykupovanie zajatcov a otrokov je katolíckym rádom, ktorý vznikol na konci 12. st. vo Francúzsku. Predstavitelia rádu tiež ošetrovali chorých, chudobných a pocestných vo svojich špitáloch. V roku 1609 v období rekatolizácie sa triniráti transformovali na žobrací rád.

Keď rád získal pozemok ako prvú postavil skromnú kaplnku s oltárnym obrazom Najsvätejšej Trojice, ktorá sa dodnes používa ako sakrystia. V roku 1691 trinitári vstúpili do nového kláštora, ktorý bol úplne dostavaný v roku 1694. Potom sa pustili do stavby súčasného kostola Alserkirche, ako sa mu ľudovo hovorí. V roku 1965 cisár Leopold I. položil základný kameň ku stavbe kostola a v roku 1702 bol kostol celý dokončený.

kostol Najsvätejšej trojice, nazývaný Alserkirche • Foto: bublinko2

Trinitári pôsobili vo Viedni, podobne ako v celej habsburskej monarchii, do roku 1783, kedy cisár Jozefa II. dal reholu rozpustiť. V tomto čase bolo v ráde 32 pátrov, 12 laických bratov a dvaja novici. Na začiatku roku 1688 prišli do Viedne traja bratia zo Španielska a do roka sa ich počet zvýšil na 13, ktorí pochádzali výlučne zo Španielska a Talianska. Po rozpustení trinitárov kláštor premenili na kláštor minoritov. Boli sem povolaní 1.5.1784 z ich kláštora v strede mesta. Triniráti teda pôsobili vo Viedni 95 rokov na počesť Najsvätejšej Trojice.

Kostol je klasickou ranobarokovou stavbou. Kostol má dve veže s vysokými kupolovými strechami. Fasáde dominuje skupina Najsvätejšej Trojice, ktorá je nad hlavným portálom a ukazuje komu je tento kostol zasvätený. V trinitárnej dobe sa tu nachádzala kamenná replika kríža zŕn.

Interiér kostola. Vysoký oltárny obraz je od Josepha Rittera von Hempel z roku 1826. Je na ňom zobrazená Najsvätejšia trojica. V kostole je niekoľko bočných oltárov.

S týmto kostolom sú spojené mená dvoch významných hudobných skladateľov 29.3.1827 tu posvätili telo Ludwiga van Beethovena. Jeho úmrtie je v miestnej matrike úmrtí pod dátumom 26.3.1827 zapísané slovami : " Ludwig van Beethoven, slobodný skladateľ, narodený v Bonne v Ríši, 57 rokov, zomrel na vodnatieľku, pochovaný 29.marca na cintoríne v obci Währing."

2.septembra 1828, niekoľko týždňov pred smrťou, napísal Franz Schubert hymnus "Viera, nádej a láska" na posvätenie zvonov tohto kostola.