Rakúsko - Viedeň - park Schörnpark v 9. viedenskom obvode

Turistické cíle • Park

Schönbornpark • Fotografie (17) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

športové ihriská v parku

pamätník - busta Edmunda Eyslera

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Našou poslednou zastávkou prvého dňa stráveného vo Viedni bol detský park, určený nielen pre deti - Schönbornpark. Pri vstupe do parku nás privítala tabuľa, ktorá hlásala, že park je pomenovaný po arcibiskupovi a kancelárovi Bambergu Friedrichovi Karlovi, grófovi zo Schönbornu (1674 Mainz, Nemecko - 1746 Wϋrzburg, Nemecko ). Dočítala som sa, že študoval v Mainzi, Aschaffenburgu, Ríme a Paríži. V roku 1703 bol vymenovaný za diplomata vo Viedni a 1705 sa stal vicekancelárom Svätej ríše rímskej. Podporoval záujmy malých nemeckých kniežat a postavil sa aj na stranu cisára Jozefa I. v jeho bojoch s pápežskou kúriou. V roku 1729 nastúpil na biskupstvá v Bambergu a Wϋrzburgu.

Park Schönbornpark sme navštívili už v podvečer, veľa ľudí sme tu už nestretli. Najskôr sme prechádzali pri ihriskách venovaných najmä mládeží - basketbalové a menšie futbalové ihrisko. Tu sme uvideli aj pamätníček - bustu Edmunda Eyslera.

Doma na internete som sa dozvedela, že Viedeň a jeho obyvatelia si ho vážili o čom svedčí pamätná doska na jeho rodnom dome, busta v tomto parku ako aj miesto jeho posledného odpočinku na Centrálnom cintoríne vo Viedni. Jeho hrob zdobí krásna socha mladej nahej ženy. Má aj vyznamenanie od rakúskeho štátu aj čestné občianstvo viedenskej obce. Bol mu prepožičaný čestný prsteň miesta Viedne.

Kedysi bol známym viedenským bonvivánom a veľkým hýrilom, ale predovšetkým znamenitým muzikantom a talentovaným skladateľom. Jeho otec pochádzal z Boskovic, keď sa mu ako tkáčovi prestalo na Morave dariť, presťahoval sa do Viedne. Tu sa oženil, za manželku si zobral maďarskú Židovku a roku 1874 sa im narodil jediný syn Samuel Bernhard Eisler. Vyštudoval viedenské konzervatórium, kde študoval kompozíciu a klavír. Zo začiatku sa živil ako učiteľ hry na klavír, neskôr komponoval hudbu, klavírne skladby, opery a balety. V roku 1903 zložil svoju prvú operetu s názvom Brat Straubinger. Získal s ňou priazeň hlavne u viedenského publika, odborná kritika nebola až tak jednoznačne kladná.

V 20. storočí si zmenil meno na Edmund Eysler. Údajne ho tak pomenoval riaditeľ Thather an der Wien pri jeho prvej premiere. Dôvodom bolo zakryť jeho židovský pôvod. Po vpáde nacizmu ho do istej miery chránilo zmiešané manželstvo s katolíčkou aj jeho konverzia ku kresťanstvu, ale aj tak strávil obdobie vojny v ústraní, u príbuzných a známych. S manželkou mali dve dcéry.

Po vojne zaznamenal ešte úspech operetou Wiener Musik, ktorá mala premiéru v Burgtheatri 22.12.1947. Okolo divadla sme tento deň aj išli. Edmund Eysler zomrel 4.10.1949 na následky zranenia pode z javiska.

Eysler bol veľkou postavou posledného obdobia viedenskej operety. Zložil okolo 60 operiet. Jeho vrcholná opereta sa volá Zlatá pani majstrová. Mnohí kritici hovoria, že jeho operety nie sú zaujímavé pre mimorakúske publikum, sú vraj veľmi viedenské, ľudové. Na českých pódiach sa objavila len jeho opereta Zlatá pani majstrová a to roku 1969 v Národnom divadle v Brne.

V parku je najväčší priestor venovaný atrakciam pre deti - húpačky, kolotoče, preliezačky. Pekne je upravená asi najnovšia časť nachádzajúca sa na poschodí. Dá sa sem dostať po dvoch bočných schodoch, v strede so zaujímavou, počas našej návštevy už nefungujúcou fontánou. Okrem nej je v parku aj väčšia fontána, kde voda bola už vypustená, veď už bol koniec októbra. Ďalej sú v parku na rôznych miestach lavičky rôznych tvarov. Časť s menšími kruhovými stolíkmi mi pripadala ako určená na prezentácie rôznych skupín z oblasti kultúry či sociálnej oblasti.
Z parku sme vychádzali bránou, od ktorej bol len kúsok k nášmu ubytovaniu. Takýchto podobných parkov je vo Viedni naozaj veľa a budujú sa tu už veľa rokov.
Nakoniec som najväčšiu časť článku venovala Edmundovi Eyslerovi, ale zasa keď vidíte vo Viedni nejakú bustu a nakoniec sa dozviete že osoba, ktorá je tu znáuzornené má korene v Čechách, tak mi nedalo sa trocha o nej rozpísať...