Rusko - St. Petersburg - križník Aurora

Historický ruský obrnený križník Aurora mal svojím výstrelom v roku 1917 podľa legendy dať signál k zahájeniu boľševickej revolúcie. Dnes kotví v Petrohrade a slúži ako muzeum.

Stavba tohto križníka sa začala 23. septembra 1897 a po troch rokoch, 24. mája 1900 bol spustený na vodu. Bol vyrobený ako tretí triedy Pallada po sesterských lodiach Pallada a Diana. Jeho dĺžka je 126,8 metra, šírka 16,8 metra ponor je 7,3 metra. Pohon lode zabezpečovali tri trojválcové parné stroje (výkon každého z nich bol 3016 kW) s priamym pohonom na tri lodné skrutky, dve vonkajšie o priemeru 4,09 metra a jedna stredná o priemere 3,50 metra. Paru pre parné stroje vyrábalo a dodávalo 24 kotlov Belleville vykurovaných uhlím. Jeho maximálna rýchlosť bola 19 uzlov. Najväčšiu ochranu križníka tvorila jeho opancierovaná paluba o síle plechov 50 - 75 milimetrov, opancierované boli aj jej bočné časti. Hlavnú výzbroj tvorilo 8 152 mm kanónov, po jednom v prednej a zadnej časti lode, po tri boli umiestnené na bokoch lode. K ďalšej výstroji patrilo 24 del raže 75 mm a osem del 37 mm, tri torpédomety 381 mm a guľomety. Posádku tvorilo 570 námorníkov.

Po prvykrát Auroru nasadili do boja počas rusko - japonskej vojny. Po ukončení vojenského konfliktu sa Aurora vrátila späť k Baltskému loďstvu, odkiaľ podnikala zámorské plavby, ale slúžila aj pre výcvik námorníkov. Počas prvej svetovej vojny opäť nasadili do boja, operovala vo vodách Baltického mora.

7. novembra 1917 bola z križníka na príkaz Lenina vystrelená už spomínaná salva z kanóna, ktorá bola signál pre delostrelecký pluk pre zahájenie útoku na Zimný palác a došlo tým aj k zahájeniu revolúcie, ktorá zásadne zmenila dejiny 20. storočia.

Po roku 1922 Aurora slúžila už iba ako výcviková loď. Počas druhej svetovej vojny už križník priamo nezasahoval v boji, ale z jeho paluby boli odmontované zbrane a tie slúžili pri obrane Leningradu, dnešného Petrohradu. Loď okotvená v prístave bola bombardovaním poškodena a potopená. Po vojne v rokoch 1945 - 1947 križník vyprostili a opravili a začal kotviť v Leningrade na Neve, ako symbol revolúcie. Aurora bola ale ešte stále aktívna, slúžila až do roku 1957 pre výcvik námorníkov, odvtedy sa z križníka stálo muzeum.

Po viac ako 50 rokoch sa z tohto prístavu Aurora vydala na plavbu, nie však do útoku, alebo na výcvik, ale na príkaz ministra obrany Ruskej federácie ju 21. septembra 2014 odtiahli do opravárenského doku Kronštadských lodeníc v Baltskom mori a po opravách ju 16. júla 2016 dopravili späť na svoje pôvodne miesto v Petrohrade.