Sidorovo nad Vlkolincom

Pekné počasie sľubovalo fajn výlet a hlavne očakávaný zážitok z pekných výhľadov a tak sme sa s kolegom Jiřim rozhodli zdolať tento dolomitový vrchol. Bolo už päť hodin večer a preto sme sa snažili Sidorovo zdolať čo najrýchlejšie. Z Vlkolinca sme vyrazili po žltej turistickej značke, ktorá vedie po kamennej ceste na Vrchlúky - Široké sedlo 859 m n.m., ktoré oddeľuje masív skalnatého Sidorova od návršia Borovník. V minulosti sa tieto lúčne svahy kosili, stálo tu množstvo malých drevených senníkov.

Odtiaľ sa začína už samotný výstup na Sidorovo, vedie tam červená turistická značka, ktorá ale nie je vo všetkých miestach dosť viditeľná a tak sme sa vlastne držali vyšlapaného chodníka a značka sa stratila a vždy znovu objavila. Je to pomerne pekný stupák, zhodli sme sa na tom, že dole sa pôjde určite horšie ako hore. Námaha ale určite stála za to a naše očakávanie dobrého výhľadu do okolia sa splnilo. Sidorovo 1099 metrov nad morom je zalesnený vápencový vyhliadkový masív nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre pri meste Ružomberok. Je najvyšším vrcholom Veľkej Fatry nachádzajúcim sa na jej južnom konci. Z vrcholu Sidorova sa ponúka nádherný výhľad. Na južnej časti je ako na dlani Vlkolinec zasadený do zvlnených stráni lúk a pasienkov s hradbou blízkych vrcholov Veľkej Fatry - Šipruň 1461 m n.m., Malinne 1209 m n.m. a Tlsta hora 1208 m n.m. Smerom na západ sa nachádza lyžiarské stredisko Skipark Ružomberok s horskými dopravnými zariadeniami a atrakciami pre turistov. Pohľad na východ nám ukáže časť mesta Ružomberok, Biely Potok, Kriváň, časť hrebeňa Nízkych Tatier a Revúcku dolinu, ktorá ich oddeľuje od Veľkej Fatry.

Na vrchole je umiestnená informačná tabuľa, v plechovej skrinke vrcholová kniha. Flóra Sidorova je typická pre mierne podnebie Karpát. Z drevín tu prevládajú borovice, smreky a buky, z nízkych drevín hlavne šípy a trnky. Zo živočíchov tu žije najmä medveď hnedý, líška obyčajná, jeleň, srna, kuna, veverica, plch hôrný. Z vtáctva je to hlavne jastrab obyčajný, myšiak hôrný, pustovka, sojka, trasochvost, sýkorka, sova i krkavec.

Počas 2. svetovej vojny udajne mali Nemci na tomto kopci umiestnenú protileteckú batériu, delo a inú vojenskú techniku.

Po fotení a dostatočnom rozhľade po okolí sa musíme vracať späť, lebo čas už pomaly začínal byť pánom nášho výletu a zostup po tej istej trase nedol až tak hrozný, ako sme očakavali. Bolo sucho, po daždi by sme mali určite väčšie problémy. Na druhý deň v práci sme si len povedali, že kolená trochu pobolievajú, ale stálo to za to a nabudúce zas niekde vyrazíme.