Sládkovičovo - socha, lavička spisovateľa Alfonza Talamona
Sládkovičovo, maďarky Diószeg je mestom v Trnavskom kraji, okrese Galanta. Prvýkrát sa spomína v písomnej zmienke v listine kráľa Belu IV. z roku 1252. V meste žije približne 5 400 obyvateľov.
Návštevník v Sládkovičove nájde množstvo pamiatok a zaujímavosti. Počas prechádzky týmto mestom návštevníka na mieste blízko budovy Mestského úradu už začnú trocha bolieť nohy. Vtedy je treba si odpočinúť, najlepšie posedieť si na lavičke. Taká lavička sa tu nachádza a máte istotu, že na nej nebudete sedieť sám. Ide o lavičku so sochou miestneho obyvateľa Alfonza Talamona. Najskôr som si myslela, že ide o sochu nejakého staršieho pána, ale pamätná doska vedľa sochy ma uviedla na správnu mieru.
Alfonz Talamon sa narodil v Dunajskej Strede v roku 1966. Prvé tri roky svojho detského života prežil v Horných Saliboch, odkiaľ sa rodina presťahovala do Sládkovičova k príbuzným jeho otca. Už počas štúdia na základnej škole v Sládkovičove sa prejavovalo jeho nadanie a to hlavne v písaní slohových prác. Sám sa rozhodol a prihlásil sa na literárnu súťaž Literárny a výtvarný Trenčín. Dopadol tam najlepšie ako mohol, domov sa vrátil s hlavnou cenou.
Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu v Galante na gymnáziu s vyučujúcim jazykom maďarským. Mladý Alfonz sa venoval aj športu, svoju školu reprezentoval v basketbale. Okrem literatúry ho zaujímala aj chémia, chcel byť chemickým inžinierom. Srdce ho ale nakoniec viedlo k literatúre a stal sa z neho nádejný spisovateľ. Po ukončení maturity sa prihlásil v Bratislave k štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na odbore dejepis a maďarský jazyk, tam ho ale neprijali. Do práce nastúpil ako železničný poštár na hlavnej trase Bratislava - Košice. Zážitky z práce počas cestovania medzi dvoma slovenskými metropolami ho inšpirovali k námetu niektorých jeho diel. Písal ich v maďarčine, v tomto jazyku ich teda uvediem najskôr. Boli to napríklad A pikádorok ivadéka - Potomok pikardov, Gályák Imbrium tengerén - Galeje na mori Imbria, Éjszaka árkádsorai - Arkádove noci. Na univerzitu sa nakoniec po ročnom cestovaní vlakom dostal.
Rok 1988 a úmrtie otca jeho štúdium ukončil, musel po otcovi prevziať funkciu hlavy rodiny. Stále sa ale venoval aj literárnej tvorbe a vydali mu zväzok noviel. V tej dobe v Československu platila povinná vojenská služba a ,,spisovateľ,, dostal povolavací rozkaz až do Českej Kamenice u Děčína, kde slúžil a robil vojenského pisára. Po skončení vojenskej služby pracoval ako profesionálny spisovateľ a redaktor novín.
Žil so svojou priateľkou Ildikó Serédiovou v Nových Zámkoch, vydal aj romány, ktoré sa objavili aj v kníhkupectvách. Všetko sa skončilo 8. februára 1996 po návrate z Esterházyho kaštieľa v Galante, pred ich domom ho zrazilo auto a po siedmych mesiacoch ležiacich v kóme zomrel v galantskej nemocnici. V období, kedy ležal v nemocnici obdržal za jednu zo svojich kníh noviel ocenenie - Madáchovu cenu. Po jeho smrti vydali ďalšie jeho diela a aj napriek tomu, že nás opustil veľmi mladý si našiel veľké množstvo obdivovateľov, čitateľov jeho diel.
K jeho pamiatke každoročne udeľuje Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku literárnu cenu Alfonza Talamona.
Ministerstvo kultúry s mestom Sládkovičovo a občianskym združením Pro Urbe v priestore malého parčíka pred budovou Mestského úradu umiestnilo lavičku so sochou sediaceho spisovateľa. Socha Alfonza Talamona, významnej osobnosti maďarskej literatúry na Slovensku, je dielom akademického sochára Gyla Maga.