Starý Smokovec - železnica a železničná stanica

Turistické cíle • Ostatní

železničná stanica • Fotografie (26) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

smerovník nad stanicou

prvé nástupište

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou v centre Vysokých Tatier. Dnes patrí Starý Smokovec medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.

Všetko to začalo hlavne vybudovaním košicko - bohumínskej železničnej dráhy v roku 1871. V tej dobe síce s touto železnicou a mestom Porad návševníkov Starého Smokovca spájala iba doprava koňskými záprahami po nie veľmi pohodlných cestách. Doba ale rýchle napredovala, kone začala nahradzovať ,,doba nová,,. V roku 1900 dorazilo do Starého Smokovca prvé auto z Popradu a neskôr omnibusy.

Historia železnice v Starom Smokovci sa spája s rokom 1905, kedy sa Viliam Krieger a Vincent Matejka rozhodli vybudovať úzkorozchodnú elektrifikovanú železničnú trať. V tom roku zahájili výstavbu elektrickej trate, ktorá začala spájať mesto Poprad a Starý Smokovec. Zahájenie premávky na tejto trati začalo v decembri roku 1908 a k preprave osôb bolo vtedy k dispozícii osem malých vozňov pre cestujúcich, ďalej tri nákladné vozne a jeden manipulačný vozeň.

Nasledovavalo ďalšie rozšírenie tejto tatranskej železnice. V roku 1911 spojili Starý Smokovec s Tatransko Lomnicou a v roku 1912 so Štrbským Plesom. Tatranské elektrifikované železnice sú najstaršie na Slovensku, ktoré elektrifikovali súčastne s výstavbou železnice.

Poďme ale z histórie do účastnosti. Dnes je Železničná stanica Starý Smokovec súčasťou trate ŽSR číslo 183 - medzi stanicami Štrbské Pleso a Poprad - Tatry. Zo Starého Smokovca vedie aj odbočovacia trať číslo 184 - ako trasa Starý Smokovec - Tatranská Lomnica.

Stanica sa nachádza priamo v centre Starého Smokovca, neďaleko, asi 300 metrov nad touto stanicou je ďalšie dopravné spojenie. Ide o dolnú stanicu pozemnej lanovky na Hrebienok.
Rozchod TEŽ je 1000 milimetrov a preprava je zabezpečená modernými nízkopodlažnými elektrickými vlakovými jednotkami rady 425.95, ktoré nahradili legendárne jednotky rady 420. vyrábané v Tatre Smíchov v Prahe. Elektrické motorové jednotky rady 425.95 boli vyrobené v ŽOS Vrútky v rokoch 2000 - 2006, celkovo 15 jednotiek na báze jednotky Stadler GTW 2/6, koré premávajú v Alpách. Súprava sa skladá z troch častí, jej hmotnosť je 38 ton, je v červenobielom farebnom prevedení a prepraví 200 cestujúcich. Po tatranskej železnici ale z kapacitných dôvodov premávajú väčšinou spárované do dvojic. Maximálna rýchlosť jednotky je 80 km/hod, maximálna povolená traťová rýchlosť želenice v Tatrách je obmedzená na 60 km/hod. V súpravách 425.95 je samoobslužný systém ako v MHD, označenie cesovných lístkov kontrolujú revízori.

Budova stanice je peknou trojposchodovou budovou, jej časť je zrubového štýlu a do prostredia Tatier dobre zapadá. Má staničný bufet, suveníry, tri otvorené nástupištia.