Loading...
Vallakärra s približne 400 obyvateľmi leží v rovinatej oblasti Lundaslätten vzdialená približne štyri kilometre severne od centra mesta Lund.
Najstaršou pamiatkou Vallakärry je krásny kostol postavený v románskom slohu niekady v období koncom 12. storočia.
Kostol je postavený z kameňa, po rozsiahlej prestavbe v rokoch 1844 - 1845 sa z jeho románskeho slohu zachoval už iba chór. Prestavbu vtedy viedol Carl Georg Brunius, rodák z Bohusländu, švédsky architekt, historik umenia a klasický filológ. Počas prestavby nastala jeho zmena najmä v rozmeroch, jeho plocha sa zväčšila trikrát. Kostol má v pôdoryse tvar kríža, má sedlové strechy pokryté tvarovanými škridlami, veža je orientovaná v smere na západ, oproti, v smere na východ je ukončený polkruhovou apsidou. Zväčšila sa jeho loď, došlo k odstráneniu stredovekej krížovej klenby, zhotovili nový oltárny stôl, lavice a pribudla aj nová krstiteľnica.
Súčastnú podobu má kostol po obnove katedrálnym architektom Theodorom Wåhlinom v rokoch 1906 - 1907. Došlo k k zvýšeniu klenby lode a jej prestavbu z krížovej klenby na valenú, pristavili nové žulové stĺpy.
Do kostola sa vstupuje vchodom pod vežou, vchod má drevené dubové dvere, jeho horná časť je zaklenutá do oblúku, v ktorom je reliéf Ježiša s akjelmi. Loď kostola má v pôdoryse tvar obdĺžníka, nad vchodom je umiestnený chór. Klenby lode sú na žulových spĺpoch s pieskovcovými hlavicami. Okno sakristie má vitráž z farebných skiel, prevladá zelená a červená, predstavuje tri ruže.
Oltárny obraz premiestnili na východnú časť lode a v apside dokončili nové okno. Obraz je z konca 16. storočia, mal baldachýn s nápisom vo všetkých poliach. Baldachýn v roku 1773 upravil maliar Pehr Hollbech, namiesto nápisu namaloval sedem scén zo života Ježiša od Zvestovania až po Nanebovstúpenie. Pribudla aj nová krstiteľnica, lavice zdobené drevorezbami a oltárny stôl. Krstiteľnica je zhotovená z mramoru, je z roku 1908, navrhol ju Theodor Wåhlin, je zdobená ornamentami z ruží a listov. Kazateľnica s baldachýnom je z roku 1591, má polychrómový päťstranný koš, ktorý je zdobený anjelskými tvárami a v štyroch poliach evanjelistami. Baldachýn je osemuholníkový, v jeho strede visí pozlatená holubica. .
Súčastný mechanický organ v severnej lodi je z roku 1963, zhotovili ho u A. Mårtenssons Orgelfabrik v Lunde. Nahradil pôvodné organy z roku 1854 a 1906.
Vo veži - zvonici bol pôvodne umiestnený zvon Vallkärra z roku 1621, ten ale v roku 1907 predali do zvonice iného kostola a nahradili ho zvonom z roku 1804 s nápisom ,,Soli Deo gloria - Jedinému Bohu sláva,,. Druhý, menší zvon je z roku 1909.
Okolie kostola tvorí cintorín, východne od kostola je starší cintorín. V stredoveku bol ohraničený múrom o výške až tri metre, tento múr už neexistuje. Starší cintorín je krásne upravený živými plotami, lipami a chodníkmi z bieleho štrku. V roku 1941 cintorín rozšírili v smere západne od kostola, je o niekoľko metrov nižšie od staršieho, spája ich schodište.
Kostol je jedným z najstarších v okolí a predpokladá sa, že bol postavený v rovnakom čase ako katedrála v Lunde. Kostol patrí do farnosti Torn a diecéze Lund, je u ulice Kävlingevägen 107.