Loading...
K pešej zóne sme sa dostali po dvojprúdovej ulici Viale Centrale, ktorá potom prechádzala do pešej zóny, ktorá sa tiahla rovnobežne s pobrežím, vzdialená od neho cca 50 m, niekde viac a inde menej metrov od pláže.
Pešiu zónu sme navštívili viackrát, buď po raňajkách alebo neskôr po večeri, keď už nebol vhodný čas na kúpanie.
Najkrajšia bola samozrejme keď sa rozsvietili pouličné svetlá a neony na obchodíkoch a reštauráciach. Už počas dňa sme si všimli, že stromy a aj palmy sú obtočené svietiacimi káblami, tak sme boli zvedavé, ako budú vyzerať za tmy.
V celom meste a teda aj okolo a na pešej zóne boli vodotrysky a všadeprítomné kvetiny. Zvlášť vynikali kvetmi obsypané oleandre, ktoré som aj často fotografovala. Na dvojprúdovej ulici Viale Centrale boli posadené oleandre rôznych farieb v ostrovčeku medzi dvoma prúdmi cesty ( tu som si pripadala ako doma, kde máme ale namiesto oleandrov vysadené smreky ).
Na pešej zóne okrem obchodíkov a reštaurácií boli aj miesta určené pre zábavú detí. Mohli sa povoziť na dráhe na autíčkách alebo využiť rôzne húpacie atrakcie, vybrať si, samozrejme za poplatok a pri troche šťastia nejakú plyšovú hračku. Tí starší sa mohli zahrať hry alebo automaty. Na toto sa so sestrou dobre pamätám, keď sme boli v Taliansku prvýkrat ešte čoby neškoláčky.