Taliansko - Spomienka na Cortinu d´Ampezzo

Turistické cíle • Město

zimnný štadion Stadio Olimpico del Ghiaccio roku 1991 • Fotografie (17) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

masív Tofane

lanovka Mandres - Faloria

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Cortina d´Ampezzo je krásnym, najznámejším strediskom v oblasti Dolomity, preslávilo sa hlavne usporiadaním zimných olympijských hier v roku 1956, nazývajú ho aj kráľovnou Dolomitov. Cortina d´Ampezzo bola v tom období najmodernejším zimným strediskom a patrí medzi top zimné lyžiarské strediska dodnes.

Olympijské hry sa v Cortine d´Ampezzo mali konať už v roku 1944 počas vlády Mussoliniho, nakoniec sa v období vojny zimné ani letné olympijské hry nekonali. Zimné olympijske hry sa v Taliansku konali od 26. januára 1956 do 5. februára 1956. Slávnostne ich otvoril vtedajší prezident Giovanni Gronchi. Najväčšou hviezdou olympiády bol rakúsky zjazdar Toni Sailer, ktorý zvíťazil vo všetkých vtedajších troch alpských disciplínach. Tieto olympijske hry sa stali v histórii pamätné aj tým, že ako prvé boli vysielané aj na televizných obrazovkách. Zaujímavosťou je aj to, že na týchto hrách sa konali krasokorčuliarske súťaže naposledy pod holým nebom.

Horské mestečko Cortina d´Ampezzo má približne 8 000 obyvateľov, nadmorská výška katastra mesta siaha od 1 224 do 3 243 m.n.m. Okolie mesta tvoria známe svahy s množstvom lyžiarskych svahov s kabínkovými a sedačkovými lanovkami. Najznámejšie lyžiarske svahy sú bezpochyby zjazdovky z Tofany 3 243 m.n.m.
Na olympijskej zjazdovke Tofana sa pravidelne konajú preteky Svetováho pohára.

Ten čas tak strašne rýchlo uteká, bola jeseň roku 1991 a náš turistický ,,šéf,, Anton vymyslel krásny výlet Dolomitami, následne návštevu Benátok s konečným cieľom v Lido di Jesolo.

Mali sme za sebou už tri výlety v týchto nádherných horách, pravdepodobne všetci účastníci autobusového výletu sme tu boli po prvykrát. Predchadzajúci deň sme vystúpili na trojtisícovku Piz Boe - 3 152 m.n.m., potom už nasledovala návšteva Cortiny d´Ampezzo. V tej dobe sa hovorilo, že v Cortine prespia iba tí bohatjší ľudia, vzali sme si to k srdcu a ,,tajne,, noc z 18. septembra na 19. septembra sme prespali - prebyvakovali niekde nad mestom pod svahom Tofane. Odmenou večer bola nádherne zafarbená panoráma vápencovych skál Tofana.

Ráno sme sa vydali na prehliadku mesta, bolo to individuálne, vytvorilo sa niekoľko skupín. Väčšina si najskôr pozrela zimný štadion Stadio Olimpico del Ghiaccio. Štadion otvorili v roku 1955, bol miestom hlavného diania počas olympijskych hier. Konal sa v ňom zahajovací aj záverečný ceremoniál, súťaže v krasokorčuľovaní a hokejové zápasy. V tej dobe ešte nebol zastrešený, jeho kapacita sa pohybovala od 7 000 do 8 000 divákov, dočasne ho vedeli prispôsobiť pre 12 000 až 15 000 divákov. Československí hokejisti tu skončili v konečnom poradí ,,až,, na 5. mieste, naši fanúšikovia očakávali medailu. Piate miesto si na tejto ľadovej ploche vybojoval aj krasokorčuliar Karol Divín. V roku 2003 zimný štadion zastrešili, v rokoch 2007 - 2009 prebehla jeho rozsiahla renovácia, jeho kapacita je 2 500 divákov. Okrem športu slúži aj na pre kultúrne akcie a poriadanie koncertov.

Časť turistov si pozreli skokanský mostík - Trampolino Olympico Italia, vzdialený od Cortiny približne 2,5 kilometra. Prvý drevený skokanský mostík postavili v roku 1923, ktorý umožňoval skoky do 40 metrov. Mal názov ,,Franchetti - Schanze,, podľa majiteľa hotela a muža, ktorý financoval jeho výstavbu. V roku 1927 sa v Cortine konali prvé majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach. Pre olympijské hry bolo potrebné postaviť nový mostík, starý úplne zbúrali. Nový mostík slávnostne otvorili v decembri roku 1955, patril vtedy medzi najmodernejšie mostíky na svete. Počas olympijskych hier na ňom vytvoril rekord Fín Antti Hyvärinen skokom dlhým 84 metrov. Posledný rekord mostíka vytvoril Nór Roger Ruud v roku 1981, jeho dĺžka bola 92 metrov. Výška veže mostíka je 54 metrov, dĺžka nájazdu je 86, 5 metra. Od roku 1990 je mostík pre skákanie uzatvorený. Niekde som sa dočítal, že "Cortina" a jej skokanský mostík si zahrali aj vo filme Jamesa Bonda ,, Len pre tvoje oči,, z roku 1981. Film som pravdepodobne videl, musím sa pozrieť, či nie je na youtube. Na mostík sa bola pozrieť aj moja manželka, ktorá rada sledovala skoky na lyžiach v televízii.

Ja som mostík nevidel, asi siedmi sme sa vydali od olympijského štadiona po serpentínovej lesnej ceste smer Rio Gere s cieľom vystúpiť na Monte Faloria 2.123 m.n.m., kopec ktorý sa nachádza juhovýchodne od mesta. Odtiaľ ďalej po červeno značenom turistickom chodníku k chate a vrcholovej stanici Rifigio Faloria 2.126 m.n.m., kde je vrcholová stanica gondolovej lanovky Cortina d´Ampezzo - Mandres - Faloria. Počas olympiády v roku 1956 sa na svahoch Falorie konal obrovský slalom, vyhral ho už spomínaný rakušan Toni Sailer. Od hornej stanice Faloria sme pokračovali okolo chaty Rifugio Tondi na Monte Faloria 2 123 m.n.m. Späť sme sa vratili po tej istej trase, ale túžba zažiť si jazdu a hlavne pohľad z kabíny lanovky rozhodla, že úsek Faloria - Mandres sme absolvovali v lanovke.

Z Falorie je krásny výhľad na mesto a horstvo Tofane ležiace západne od mesta so svojím najvyšším vrcholom Tofane di Mezzo 3 244 m.n.m., ktorý je tretím najvyšším vrcholom po Marmolade. Ďalšími najvyššími kopcami horskej skupiny Totane sú Tofana di Dentro 3 238 m.n.m. a Tofana di Rozes 3 225 m.n.m. Z Cortiny d´Ampezzo sa dá dostať lanovkou z mesta zo stanice Cortina 1 217 do Col Druscie 1 770 m.n.m. kabínovými lanovkami, ďalej na Ra Valles 2 472 m.n.m. a odtiaľ na Tofana di Mezzo 3 243 m.n.m.

Na svahu je samozrejme aj ďalšie množstvo sedačkových vlekov. Na svahoch Tofane sa počas olympijády uskutočnilo päť zo šiestich podujatí v alpskom lyžovaní. Tofane je pravidelným miestom konania podujatí svetového pohára v alpskom lyžovaní.

Počas prvej svetovej vojny v masíve hory prebiehali ťažke boje na talianskom fronte medzi talianským a rakúskym vojskom.

Prehliadkou Cortiny d´Ampezo sa skončil aj náš pobyt v týchto nádherných taliansky
ch horách, večer sme už obsadili ,,Karosu,, a cestovali smer Venecia - Benátky a do nášho konečného cieľa Lido di Jesolo.