Loading...
Turistické cíle • Památky a muzea • Drobné památky
Pri návšteve Topolčianok asi každého zaujme hlavne kaštieľ, Národný žrebčín, park a kostol, ale sú tu i ďalšie pamiatky, ktoré určite stoja za povšimnutie. Medzi ne patrí napríklad Trojičné súsošie - morová socha, ktoré je z roku 1745 a je postavený ako vďaka pozostalých po morovej epidémii v rokoch 1734 - 1739. Tento pomník tvorí okruhlý stĺp na podstavci, v jeho hornej časti nad zdobenou hlavicou je umiestnené súsošia.
Prvá a druhá svetová vojna neobišla ani Topolčianky. Po vypuknití vojny boli mobilizovaní všetci bojaschopní muži do 42 rokov, postupne ich na front odišlo spolu 354. Za bojov za Rakúsko - Uhorskú monarchiu sa ich domov nevrátilo 51 a mená týchto padlých rodákov z obce sú na pomníku aj s menami padlých počas druhej svetovej vojny, spolu sa ich domov nevrátilo 64. Tento pomník je umiestnený v strede obce pred vchodom do zámockého parku. Pomník je z roku 1947 a vznikol vďaka zbierke, ktorú organizoval dekan Ján Jakabovič. V strede tohto pomníka je stĺp v tvare hranola, pred ktorým je postava muža v jednej ruke so zástavou a na druhej má okovy. Po jeho pravici žena drží zraneného vojaka a vpravo je žena z dieťaťom v náručí. Na podstavci stĺpu je umiestnený Československý znak a nápis ,,Pútnik zvestuj krajanom, že sme zomreli, ako nám zákony kazali,,. Pod sochami vedľa stĺpa sú na tmavých mramorových doskách vytesané mená tých, ktorým vojny zobrali životy.
Treťou pamiatkou je pranier - stĺp hanby v minulosti stával v mestách a mestečkách na mieste, kde sa pohybovalo najviac ľudí a potrestaný si tam vytrpel veľa poníženia a bolesti. Pranier v Topolčiankách nechal postaviť Ján Topolčianský v roku 1590 pred župným domom v dobe, keď boli Topolčianky sídlom Tekovskej župy a Ján Topolčianský tekovským hlavným županom. Ján Topolčianský bol známy tým, že dokázal chrabro bojovať proti útočiacím Turkom, veď mal prezývku i Turkobijec, ale z druhej strany bol i veľmi krutý voči svojím poddaným. Dokázal veľmi tvrdo potrestať poddaných za prečiny a neposlušnosť, ktorých sa dopustili proti panstvu a šľachte. Nezáležalo na počasí, či bol mráz, horúčavy, snežilo alebo pršalo, odsúdený bol reťazami a obručou okolo krku k stĺpu pripútaný na dobu, akú panovník uznal za vhodnú. Dnešný pranier nebol svedkom utrpení poddaných v minulosti, je to iba replika pôvodného stĺpa, ktorý je umiestnený v depozite.