Loading...
Osada Hámre, miestná časť obce Trenčianska Turná, v ktorej dnes žije približne 220 obyvateľov leží v Trenčianskej kotline asi 2 km východne od Trenčianskej Turnej. A práve v týchto miestach sa roku 1708 prebiehala bitka.
Hamranská bitka, alebo tiež Bitka pri Trenčíne 3. augusta 1708 bola najvýznamnejšia a najväčšia ozbrojená konfrontácia medzi kurucami Františka II. Rákociho a cisárskym vojskom generála Siegberta Heistera. Rákoci sa v lete roku 1708 snažil pripraviť pruskému princovi Fridrichovi Wilhelmovi cestu na uhorský kráľovský trón a zároveň podnietiť k protihabsburskému povstaniu slezských protestantov, a preto sa rozhodol aj zorganirovať výpravu svojích vojsk do Slezska.
Armáda Františka II. Rákociho sa presunula údolím Váhu k Trenčínu, ktorý bol už vtedy posilený cisárskou posadkou, takže ho najkôr nemal v pláne dobývať a plánoval postupovať na Moravu. Svoj plán ale zmenil vplyvom ostatných kurutských veliteľov a začal Trenčín obliehať. O týchto jeho aktivitách sa dozvedel hlavný veliteľ cisárskych vojsk v Uhorsku generál Siegbert Heister a pod jeho velením sa vojenská jednotka urýchlene presúvala k Trenčínu.
Včasne ráno 3. augusta 1708 po náročnom pochode cisárske vojska dorazili k blízkosti Rakociho vojska s počtom až do 15 000 jazdcov a pešiakov posílených 12 delami. Rákociho vojska sa postupne zoraďovali do bojovej zostavy. Jej stred sa nachádzal pri obci Hámre a tvorilo ho delostrelectvo pod vedením plukovníka de la Moteho, ktoré krylo nemecké jazdectvo s nemeckými a poľskými karabiniermi. Pravé krídlo kurutských vojsk zložené z ľahkého jazdectva a časti pechoty bolo pod velením Laurinca Pekriho. Zvyšok pechoty Rákociho vojska tvorilo jeho ľavé krídlo. Po tom, ako generál Heister zistil silu a pomerne dobre bojové postavenie kurutskej armády, dal povel na ústup smerom k Trenčianskemu hradu. Vtedy ale spustilo aj delostreleckú paľbu kurutské vojsko a vyrazilo aj Pekriho jazdectvo. Perki ale nezvolil najlepšie miesto na útok, prekážkou sa mu stal terén a rybníky a pri presúvaní sa späť v jeho jednotke nastal zmätok. Predné rady vojska sa premiešavali s radami postupujúcimi a celá formácia stratila schopnosť manévrovania. Tento neistý manéver Pekriho dokázal využiť cisársky veliteľ Ján Pálfi, prešiel do rýchleho protiútoku s dragúnmi plukovníka Althanna podporovaných srbskými husármi z pluku J. Dimitrovica. Prvý útok ešte odrazili, ale následne sa kurutské jazdectvo dalo na útek. Stred a ľavé krídlo odolávalo náporu cisárskych žoldnierov až do ústupu pravého krídla, vtedy u nich zavládla neistota. Sám Rákoci chcel povzdvihnúť sebadôveru svojho vojska svojou prítomnosťou a sám sa zapojil do boja. Pri preskoku jednej z priekop spadol z koňa a stratil vedomie. Medzi kurutským vojskom sa rozniesla panická správa, že ich veliteľ je mŕtvy, prestali bojovať a dali sa na útek. Toho využilo Heisterovo jazdectvo a napriek tomu, že kurutské vojsko bolo počtom takmer v trojnásobnej presile, dokázalo ich za tri hodiny poraziť. Rákoci unikol zajatiu vďaka udatnosti jeho telesnej stráže, ktorí ho naložili na koňa a odviezli do neďalakého lesa.
Následky tohto boja boli hrozné, z kuruckej armády Františka II. Rákociho padlo 3000 vojakov a 500 ich bolo zajatých. Z Habsburskej cisárskej armády a Srbov bolo ,,iba,, 200 mŕtvych, počas boja vyhorela celá obec Hamre a časti obcí Mníchova Lehota a Trenčianska Turná.
V tejto bitke pri Trenčíne utrpeli teda kuruci ťažkú porážku, prišli o delá, mažiare, zásoby streliva, zástavy a Heister so svojou armádou ďalej prenasledoval Rákociho vojakov, obsadili slovenské banské mesta, neskôr Nitru a Nové Zámky a do konca roka stratili povstalci celé západné Slovensko. Na stranu cisárskych vojk prešiel aj významný kurucký veliteľ L.Očkaj. Rákociho vojsko stále ustupovalo a poddaní unavení z bojov a sklamaní z prísľubov, že pokiaľ vydržia v bojoch až do konca vo svojom vojsku pridelia im pôdu postupne opúšťali Rákociho vojska. Bitka pri Hámroch v zásadnej miere prispela k rýchlemu úpadku kurutského hnutia, ktorý zavŕšila kapituláciou na Najténskom poli pri Satmári v Rumunsku v roku 1711.
Túto najväčšiu vojenskú bitku v celej histórii trenčianskeho regiónu a západného Slovenska pripomína v Hámroch v malom parčíku pri hlavnej ceste kamenný pamätníček v tvare hranola s doskou z roku 1983, na ktorej je nápis : PRO LIBERTATE V týchto miestach sa 3. 8. 1708 stretli Habsburské vojská generála Heistera a kurutské vojská Františka II. Rákocziho v rozhodujúcej bitke. Padlo v nej vyše 3 tisíc bojovníkov, ktorých na bojisku pochovali do masových hrobov.
V roku 2015 u pamätníka umiestnili infopanel popisujúci priebeh tejto bitky.
Nachádza sa tu aj druhý pomník obetiam 1. svetovej vojny. Je z kameňa, v jeho hornej časti je nápis . Na pamiatku 10 ročného trvania R. Č. S., pod ktorým sú v kameni vytesané ruže, následuje nápis Venujeme našim padlým vo svetovej vojne 1914 - 1918 : Štefan Mahrík, Ján Mahrík, Ján Blaško, Štefan Fábik, Ondrej Španko.
Pokiaľ by ste sa u tohto pamätníka zastavili, je možnosť si pozrieť ešte jednú pamiatku, ktorá sa nachádza neďaleko. Ide o murovanú zvonicu postavenú na starej drevenej z 18. storočia.