Trenčianska Turná - kostol sv. Martina biskupa a ďalšie pamiatky

Trenčianska Turná (214 m. n. m.) je obec v okrese Trenčín v Trenčianskej doline.

Územie obce bolo osílané už v období neolitu. Obec sa po prvykrát spomína v roku 1269 ako Tornoua. V minulosti patrila panstvu Trenčín, obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom a chovom dobytka.

Dominantou obce je farský kostol sv. Martina biskupa, patriací k farnosti Trenčianská Turná, dekanát Trenčín a Nitrianskú diecézu. Je to kostol s hlavnou loďou ukončenou polkruhovou aspidou a dvoma bočnýmio loďami s čiastočne vysunutou vežou. Ako najstaršia sakrálna stavba sa v Trenčianskej Turnej spomína v roku 1406 drevená kaplnka v listine, ktorá povoľuje jej zväčšenie a kamenná prestavba a že sa v jej okolí môže aj pochovávať. Do obnoveného kostola, zničeného po vpáde Turkov, v roku v roku 1663 dali veriací v Turnej v roku 1678 odliať zvon u zvonolejára Vanču. Zvon bol počas kurutských nepokojov z kostola ulúpený, podarilo sa ho dostať späť. Ku kostolu v roku 1690 pristavili bočnú kaplnku s krížovou hrebienkovou klenbou.

Turniansky kostol bol niekoľkokrát obnovovaný, zväčšovaný a prestavovaný. Po roku 1700, za pôsobenia farára Juraja Palkoviča bol kostol rozšírený, obstarali bočné oltáre, došlo k rozšíremiu sankutária a postavili kazateľnicu. V rokoch 1754 - 1756 bol prestavbou pôvodne gotický kostol zbarokizovaný, dokončili jeho klenbu lode a vymurovali vežu. V interiéri kostola umiestnili nový hlavný oltár sv. Martina a bočný oltár sv. Jana Nepomuckého.

Pohromou pre obec bol požiar 8. marca 1832, ktorý zničil aj kostol, teplo jeho ohňa roztopilo tri zvony z veže a popraskali steny kostola. Patrónmi kostola boli od 1835 majitelia trenčianského panstva - rodina Iléšházyovcov, po nich až do roku 1910 noví majitelia panstva, príslušníci bankárskej rodiny Sina. Počas 2. svetovej vojny z farnosti zrekvírovali pre vojenské účely 7 zvonov. Po 1. svetovej vojne, v rokoch 1921 - 1922 prebehla prestavba kostola, počas ktorej kostol predlžili a rozšírili o dve bočné lode. Slávnostne vysvätenie kostola sa konalo 25. 9. 1922 za prítomnosti novovymenovaného nitrianskeho biskupa Dr. Karola Kmeťa. V roku 1935 nadstavili aj kostolnú vežu a umiestnili do nej aj nové vežové hodiny zhotovené u firmy Chýla z Ružomberka, ktoré služili až do roku 2007, kedy ich nahradili novými, modernými.

Vo veži sú dnes štyri zvony. Najstarším a najväčším je zvon zhotovený u firmy Kajetán Zadl z Trnavy a od Pavla Ranku z Trenčína je zvon najmenší. Ostatné dva zvony, ktoré boli počas 2. svetovej vojny zrekvírovane nahradili zvony nové, ktoré v roku 1925 odliala firma Oktav Winter z Broumova. Oltárny obraz od Michala Zverku je z roku 1936 a znázorňuje sv. Martina na koni, ktorý daruje žobrákovi svoj plášť. Organ je umiestnený na chóruse, je z roku 1943, vyrobila ho firma Guna Prešov. Od roku 1964 sú v kostole nové oltáre, hlavný a dva bočné, v hlavnej lodi sú po jej stranách sochy sv. Terezky a sv. Jana Nepomuckého.

Pod kostolom sú dve krypty - jedna je pod chórom a druhá v strede kostola, ktorá patrila rodinám Maršovským, Ordódyovcocv a Medňanských.

Vpravo pred kostolom v roku 2011 postavili jaskyňu Panny Marie Lurdskej. Neďaleko jaskyne je aj kríž svätej misie z rokov 1904, 1922, 1937, 1947, 2001, 2003 a 2013.

V dolnej časti obce stojí socha sv. Jana Nepomuckého. Na kamennom podstavci pod sochou je erb, nápis DOMICELA BORSCICZKÝ SUZANNA ANO DNI 1794. Okolo sochy rástlo v minulosti deväť líp, dodnes sa zachovali už iba štyri. Necelých sto metrov od kostola, pred budovou základnej školy je pamätník z roku 1965. Je z čierneho mramoru na kamennom podstavci. Má tvar zrezaného ihlanu ukonšenou pyramídou, v hornej časti sú vytesané lipové listy, dole je nápis - Na večnú pamäť obetiam vojny. Na ľavej dolnej časti pamätníky sú mená občanov obce, ktorí padli v prvej svetovej vojne, vľavo padlí v 1.a 2. svetovej vojne.