Loading...
S menom Tibor Mosna som sa prvý krát stretla pri písaní článku o Mierovom námestí v Trenčíne. Bolo to, vtedy, keď som zisťovala kto je autorom bronzovej makety historickej časti mesta Trenčín. Maketa sa mi páčila ( predtým som obdobnú maketu videla v Trnave ) a preto som sa chcela dozvedieť niečo o autorovi. Keď som uvidela jeho fotografiu na internete, spomenula som si, že toho pána som videla v našom meste pri odhalovaní busty architekta Jiřího Krohu, pri príležitosti 60.výročia vzniku mesta Nová Dubnica. Tak som teda už poznala dve diela tohto umelca a pátrala som ďalej.
Tibor Mosna sa narodil v roku 1959 v neďalekých Trenčianskych Tepliciach. 15 rokov žil v Košeci, kde si obľúbil tento kraj - Považie. Strednú umeleckú školu absolvoval vo Zvolene a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Dnes žije a tvorí v Trenčíne, čiže vrátil sa do rodného kraja.
Tvorba sochára je pestrá. Najskôr začal pracovať hlavne s drevom, neskôr pribudol kameň, ktorý často kombinuje so železo. Má záľubu v zbere už použitých starých predmetov zo železa, ktoré potom využíva pri svojej tvorbe a dáva im druhú šancu, druhú dušu. Sochár okrem menších diel vhodných do interieru často a rád vytvára diela, ktoré sú zasadené do vonkajších priestorov. Jedno z diel, ktoré si sochár vysoko cení je hlava z obrovského kameňa, doplnená železnými prvkami. Dielo je z pieskovca a ocele, vytvoril ho roku 2008 a nazval ho Hlava poznania. Sám autor si túto veľkorozmernú sochu veľmi cení aj preto že harmonizuje s priestorom v ktorom sa nachádza. Po nájdení fotografie na internete som si uvedomila, že som ju už niekde videla. Keď som si prečítala kde je umiestnená, uvedomila som si, že ju mám vlastne aj vyfotenú. A naozaj som ju našla. Monumentálny objekt je umiestenaný v areáli Elektrotechnického ústavu v našom meste. Hlava je dominantná, ďalej od nej sa nachádza niekoľko vysokých kameňov. Všetky objekty sú posadené do trávy, kde pekne vyniknú. Škoda len, že hlava je ukrytá v areáli a nemôže ju obdivovať viac ľudí.
Takže nakoniec som objavila až dve sochy od Tibora Mosnu nachádzajúce sa v našom meste.
V jeho rodisku Trenčianskych Tepliciach som tiež prišla na niektoré jeho diela. Prvým je fontánka Striekajúca žaba pri liečivom pramení. Žabka často láka deti k hrám alebo fotografovaniu. Najkrajšia je na jar, kedy za ňou krásne rozkvitne magnólia. Možno je aj autorom podstavca z ktorého vyteká liečivá voda.
Ďalej je Tibor Mosna autorom tabuliek, ktoré sa nachádzajú na Moste slávy. Počas letného filmového festivalu, totiž pozvaní hostia - známi herci na pamiatku pripevnili svoju pamätné dosky, ktorých autorom je práve Tibor Mosna. Bohužiaľ tento festival bol presunutý z Trenčianskych Teplíc asi pred troma rokmi do Košíc, takže nové tabuľky už nepribúdajú.
Ešte sa vrátim k Trenčínu. Okrem modelu historickej časti Trenčína na Mierovom námestí sa na neďalekom Štúrovom námestí nachádza veľmi pekná socha vodníka Valentína, z ktorej v lete strieka voda. Toto miesto obľubujú najmä deti. Socha vodníka pozerajúca sa zo studne na námestie je tu od roku 1998.
V Trenčíne sa má nachádzať aj pomník obetiam komunizmu a možno ešte ďalšie diela akademického sochára Tibora Mosny, o ktorých zatiaľ neviem.
Ďalším dielom sochára je fontána v Púchove ide o chodníkovú fontánu. Mám ju nafotenú na jeseň, ale na internete som ju videla striekajúcu a za tmy osvietenú rôznymi farbami. Jesenné fotky som robila v roku 2013, vtedy som ani netušila kto je autorom tejto fontány. Chodníková fontána je súčasťou pešej zóny v štýle historického nálezu z púchovskej "Skaly". Pojem "púchovská kultúra" predstavuje osídlenie horných častí Slovenska cca od 300 pred Kr. do 180 po Kr.
Všetky fontány majú niečo spoločné - voda z nich vystrekuje do volného priestoru. V púchove som sa stretla s pojmom chodníková fontána, čo by pasovalo aj na fontánu Vodníka v TN a žabky v Trenčianskych Tepliciach. Asi ide o fontány dnešných dní, ktoré majú ďaleko od nejakých barokových fontán. Každá doba prináša niečo iné. Fontánky pekne zapadajú do priestoru, v ktorom sa nachádzajú.
Ešte som objavila jedno dielo sochára Mosnu. To sa nachádza vo vzdialenejšom Poprade. Je to ďalšie dielo umiestnené v exterieri a jedno z najväčších. Tu autor využil starý kotol, ktorý len "vyzdobil". Kotol leží v parku pred Popradskou galériou.
Zatiaľ posledným dielom s ktorým som sa stretla je Pamätná doska obetiam komunizmu. O tomto pamätníku som čítala, že bol odhalaný na Námestí sv. Anny. Tu som sa ho snažila nájsť. Nikde žiadnu bronzovú dosku som nevidela. Nakoniec som správne odhadla, že by mohlo ísť o štyri betónové stĺpy pred budovou Krajského súdu. A naozaj. Medzi stĺpami v priereze štvorcového tvaru sa skrýva pamätná doska.
Okrem toho, že sa s dielami sochára stretávame na voľných priestranstvách, možno jeho menšie dielka vidieť napr. v Oravskej galérii, v Trenčíne v Galérii Miloša Alexandra Bazovského alebo na výstavách, napr. som na internete našla, že autor vystavoval v Považskej Bystrici alebo v galérii v Poprade...
Ako som už písala začínal vytvárať sochy z lipového dreva, pridal kov, železo, kameň, drôt, bronz, epoxid... S objemovo menšími dielami sochára som sa ešte nestretla, ale tie v exteriaroch sa mi veľmi páčia, skrášlujú naše mestá, v letných mesiacoch fontánky aj osviežia a potešia najmä deti.