Trenčín - Evanjelický kostol

Mesto Trenčín leží v Trenčianskej kotline na rieke Váh, je sídlom historického, kultúrneho a hospodarského významu.

Medzi množstvo kultúrnych pamiatok, ktoré sa v Trenčíne nachádzajú patrí aj trenčianský evanjelický kostol, postavený ako tolerančný v rokoch 1792 - 1794 ako náhrada za staršiu drevenú modlitebňu z roku 1671, ktorú zničil požiar v roku 1708.

Evanjelický cirkevný zbor vznikol v Trenčíne v roku 1561 a prvým jeho kňazom bol Peter Benda. Po roku 1610 sa cirkevný zbor značne rozrástol po tom, ako hradní páni Ilešházyovci prijali reformáciu o novom vieroviznaní. V tomto období evanjelici využívali kostol pod hradom, dnešný farský, rímskokatolícky. Po druhej polovici 17. storočia sa postupne prejavovala protireformácia, evanjelický zbor v meste sa zmenšoval a používal už iba drevenú modlitebňu. V polovici 18. storočia už hrozil zánik tohto zboru, ale zabránilo tomu vydanie Tolerančného patentu a vznik Trenčianského seniorátu v roku 1785.

Hlavným iniciatorom pre výstavbu nového kostola bol miestný rodák farár, neskôr senior Ján Zúbek, ktorý odkúpil pozemok od vdovy po Matejovi Augustínínym. Na tomto pozemku okrem kostola postavili aj faru, základnú školu a nižšie gymnázium. Novopostavený kostol bol murovaný so vstavanou vežou, loď kostola je zaklenutá troma poľami vysokej pruskej klenby, sakristia bola pôvodne pristavená k bočnej fasáde lode kostola. Medzi dôležité prvky evanjelických kostolov patria takzvané protestantské empory, ktoré zväčšovali vnútorný priestor a kapacitu kostola. Empory sa budovali po celom obvode, alebo po troch stranách kostola tak, aby mohli veriaci zo všetkých strán dobre vidieť a počuť kňaza. Tieto drevené empory boli vybudované aj v kostole v Trenčíne.

Organová skriňa je umiestnená nad hlavným vstupom, cirkevný zbor ju spolu s nástrojom zakúpil v roku 1864, je dielom významného klasistického slovenského organára Martina Šašku. Oltár kostola bol pôvodne klasisticko architektonického slohu. Medzi jeho pilastrami bol umiestnený obraz Krista. Lavice v lodi kostola boli drevené s klasicizujúcim pletencovým dekorom, kazateľnica bola tiež drevená. Pôvodné dva kostolné zvony boli počas prvej svetovej vojny z veže s dvojcibuľovitou strechou odobrané, roztavené a použité na vojenské účely. Vežové hodiny boli zakúpené v roku 1902.

Počas obnovy kostola v roku 1935 sa jeho exterier takmer nezmenil, pozmenil sa interier kostola. Zanikol klasický oltár, ktorého súčasťou bolo asi aj maliarské dielo z 19. storočia, odstránili sa už nevyhovujúce drevené empory a nahradila ich jedná železobetónová empora nad hlavným vstupom do kostola. Zbúraná bola aj stará sakristia a postavili novú. Starú drevenú kazateľnicu nahradila nová, ktorú umiestnili nad vstupom do sakristie. Prvá svetová vojna sa podpísala aj na Šaškov organ, boli z neho vtedy odobrané cínové píšťaly. Bol nahradený organom vyrobeným firmou Rieger z Krnova, ktorý je v kostole dodnes. Na svoju dobu použili pomerne moderné riešenie lavicového kúrenia, Osadili sa nové okná a zlepšilo sa aj osvetlenie kostola. Oltár kostola je z betónu obloženého ónyxovými platňami, po stranách sú dva ónyxové podstavce s dvoma vyhĺbenými polguľami tiež ónyxove. Prvá slúži ako krstiteľnica, druhá na oferu. Dominantou oltára je kríž z červenej leštenej žuly s korpusom ukrižovaného Krista z bieleho mramoru, ktorý je dielom Jozefa Pospíšila. Novopostavený bol aj pieskovcový vstupný portál, na ktorom sa zachovala pôvodná výzdoba a reliéfy a symboly evanjelickej cirkvi. Po dokončení bol kostol na Michala posvätený biskupom Samuelom Osuským. Klasicistický kostol, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou je spolu s ostatnými historickými budovami svedectvom historickej architektúry mesta Trenčín.