Trenčín - Pamätník národných buditeľov - Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu

Turistické cíle • Památník

umiesthnenie pamätníka na Hviezdoslavovej ulici v Trenčíne • Fotografie (9) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

súsošie, v pozadí budova okresného úradu

súsošie

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

Jednou z pamiatok v centre mesta Trenčín je Pamätník národných buditeľov Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Ide o figurálne súsošie. Práve títo traja muži zobrazení na súsoší sa 11.7.1843 stretli na fare v Hlbokom a dohodli sa na základných pravidlách nového spisovného jazyka. Základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Stretnutie na fare trvalo do 16.7.1843

Súsošie sa nachádza neďaleko Štúrovho námestia ( námestie so známym vodníkom ), vedľa okresného úradu. Sochy sú umiestnené na mramorovom podstavci so štylizovaným lipovým listom - symbolom slovanstva.
Vľavo je umiestnená bronzová socha Ľudovíta Velislava Štúra v nadživotnej veľkosti. Vpravo sú spolu dve sochy Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.

Ľudovít Velislav Štúr, slovenský národný buditeľ, politik, filozof, historik, kondifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, spisovateľ, jazykovedec, publicista, pedagóg a redaktor. Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci, pre zaujímavosť v tom istom dome ako neskôr, v roku 1921, Alexander Dubček. Dedina Uhrovec sa nachádza v trenčianskom kraji neďaleko okresného mesta Bánove nad Bebravou. Otec Ľudovíta po skončení štúdii nastúpil na miesto učiteľa a organistu v Trenčíne. Tu sa zoznámil s Annou Michalcovou. Ľudovít Štúr bol ich druhým dieťaťom, narodil sa však už v Uhrovci, kde jeho otec prijal výhodnejšie učiteľské miesto. Matka sa po smrti manžela vrátila do Trenčína, kde žila s dcérou. Ľudovít ich často navštevoval. Zomrel v meste Modra v roku 1856 vo veku len 40 rokov. Tu zrovna pobýval u svojho brata, kde sa ranil pri poľovačke, na následky poranenia za niekoľko dní zomrel.

Jozef Miloslav Hurban, slovenský spisovateľ, evanjelický kňaz, farár, novinár sa narodil v roku 1817 v Beckove. Zomrel v roku 1888 v obci Hlboké u Senice vo veku 70 rokov.

Michal Miloslav Hodža, slovenský národný buditeľ, básnik, evanjelický kňaz a jazykovedec sa narodil v roku 1811 v Rakši, dnešnom okrese Turčianské Teplice. Zomrel v roku 1870 v Českom Tešína vo veku 58 rokov.

Druhé krstné, slovanské mená si títo štúrovci dali na stretnutí 24.4.1836 na Devíne. Výlet na Devín bol jedným z významných historicko - obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19.st. Bolo to obdobie romantizmu, ktoré prinieslo na územie dnešného Slovenska vlnu národného obrodenia. Najhorlivejšími hlásateľmi bola mladá slovenská inteligencia, združená okolo Ľudovíta Štúra. Štúrovci boli ovplyvnení literálnym odkazom Jána Kollára i Jána Hollého. Boli presvedčení, že zaujať dôstojné miesto medzi národmi Európy môžu len pozdvihnutím národnej identity a to sa dosiahne len v spätosti s národnými tradíciami a historickým odkazom slávnych epoch naších dejín. Štúr bol presvedčený, že "...história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka." Štúr sa stretnutia zúčastnil ako veľmi mladý, mal 20 rokov. O stretnutí na Devíne napísal : "Slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám osamelého Devína a zdalo sa nám, že vychádza nový deň Slovenska."

K štúrovcom patrili aj básnici a spisovatelia, predstavitelia slovenského romantizmu : Samo Chalúpka - básnik - Mor-ho..., Ján Kalinčiak - spisovateľ, Ján Botto - písal najmä balady, Andrej Sládkovič - napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete Marína..., Janko Kráľ, Janko Matúška ( autor textu slovenskej hymny ) a ďalší významní Slováci Augustín Horislav Škultéty, Viliam - Pauliny - Toth, Samo Tomašík, Samo Bohdan Hroboň a Ján Francisci - Rimavský

Pamätník sa nachádza na Hviezdoslavovej ulici, slávnostne ho odhalili 2. septembra 1991. Pamätník má symbolizovať slovanskú vzájomnosť a národné povedomie. Jeho autormi sú Ing. arch. Miroslav Mojžiš, Ing. arch. Iven Michalec DrSc, a akad. sochár Milan Omandík.