Loading...
Trenčín je dnes známy hlavne svojou dominantou - Trenčianskym hradom, ktorý sa týči nad mestom na sklanatom brale. V minulosti to boli aj Trenčianské výstavné trhy Pod Sokolicami a závody Merina vyrábajúca látky a Ozeta vyrábajúca pánske obleky. Tieto podniky dnes už neexistujú alebo len v menšej miere a pod inými značkami.
V jedno letné dopoludnie som sa so sestrou vydala na cestu vláčikom Vlak Matúš Čák z centra Trenčína na Brezinu. Vláčik od 29.5.2021 premáva k južnému opevneniu hradu. Vstup na Trenčiansky hrad je možný z Čerešňového sadu do 18. hodiny, kedy sa brána na južnom opevnení zatvára. Ide o nový vstup na hrad. Doposiaľ sa dalo na hrad dostať len z centra Trenčína.
Dňa 28.5.2021 bol slávnostne otvorený Čerešňový sad. Bola zrekonštruovaná prístupová cesta k hradu. Na jej konci vzniklo aj obratisko pre turistický vláčik. Mesto vybudovalo aj chodník okolo Čerešňového sadu a doplnilo v sade mobiliár. Dnes sú tu tri nové murované ohniská, striešky na ukladanie dreva a stôl s lavicami. V sade pribudlo 26 lavičiek a ralaxačných ležadiel. Sú tu lanové a pyramídové preliezačky, hojdacie siete, pódium pre menšie kultúrne akcie. Tieň zabezpečujú trojuholníkové plachty. Pribudli infopanely.
Z jedného infopanela Spoločenský život na Brezine sme sa dozvedenie čo-to o Brezine. Infopanel je umiestnený pri otočke vláčika. Lesopark Brezina sa nachádza na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov, ktorý zasahuje až do Trenčína. Časť dnešného lesoparku Brezina bola ešte v 19. storočí holým kopcom. Pásli sa na ňom kozy, preto sa najvyšší bod masívu dodnes nazýva Kozí vrch.
Niekedy okolo roku 1900 bola v rámci zalesňovania Breziny vysadená stráň nad Mestskou vežou až k Čerešňovému sadu. Okrem mladých stromčekov tu boli štrkom vysypané cestičky a osadené lavičky. Toto miesto sa stalo obľúbeným cieľom prechádzok starších aj mladých. Dnes po ňom už niet ani stopy, stromy vyrástli.
V rokoch 1920 -1930 stromy podrástli a Brezina sa popri parku a Váhu stala miestom spoločenského života. V krásnom prírodnom prostredí bol aj kiosk, kde v nedeľu a cez sviatky hrala hudba. Kioskom sa nazýval hostinec, ktorý stál na mieste dnešného hotela Veverica. Konávali sa tu majálesy, juniálesy a tanečné zábavy, ktoré organizovali rôzne spolky, ktoré výťažok väčšinou venovali na charitatívne účely.
Prevádzkovatelia kiosku neboli zrovna nadšení z "guláš partie", ktoré si sem prichádzali urobiť rôzne skupinky.
Na infopanely ma zaujal článok z novín z roku 1925. " Dňa 1.3. sa podarilo tunajšiemu četníctvu v Brezine zaistiť jednu spoločnosť, ktorá si veselo hrala "očko". Spoločnosť, mimo jednoho, pozostávala zo samých mladistvých učňov, poťažne robotníka. Boli oznámení súdu." No časy sa menia...
Neďaleko hradieb chodili mladí Trenčania hrávať futbal. Dnes už ihrisko splynulo s porastom, kedysi sa tomuto miestu hovorilo Marakana podľa štadióna v Rio de Janeiro. Pre mladšie ročníky bol Čerešňový sad miestom romantických schôdzok.
Dnes tieto miesta opäť ožívajú strašími, mládežou aj rodinami s deťmi.
Po vystúpení z vláčika sme vošli novým vchodom do areálu Trenčianskeho hradu. Tu sme prešli po novosprístupnených častiach južného opevnenia a dostali sme sa do areálu hradu odkiaľ sú pekné výhľady na Trenčín a okolie - Váh a Biele Karpaty. Dlho sme sa tu nezdržali. Boli sme sa pozrieť len v Kasárni, kde prebiehala výstava o histórii podniku vyrábajúceho alkoholické nápoje, ktorý sídli už roky v Trenčíne.