Trenčín - Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Turistické cíle • Hřbitov

pohľad na upravený cintorín • Fotografie (33) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (33 fotografií)

vlčí mak, ktorý v ten deň dostal každý návštevník vojenského cintorína

vstupná brána pozostávajúca z dvoch stĺpov, ktoré sú upravené pôvodné stĺpy

Vstoupit do fotogalerie (33 fotografií)

10.11.2023 sme sa s manželkou vydali na návštevu vojenského cintorína v Trenčíne. Býva otvorený len príležitostne a 105. výročie ukončenia 1. svetovej vojny takouto príležitosťou bolo. Cintorín bol otvorený len na 4 hodiny. Práve z neho vychádzal autobus s vojenskou delegáciou, ktorá bola položiť vence ku pamätníkom.

Trenčiansky vojenský cintorín v rokoch 2014-2018 podstúpil rekonštrukciu. K 100. ukončenia 1. svetovej vojny už bol vynovený. Na cintoríne je pochovaných 771 obetí vojny. Ide v najväčšom počte o Slovákov ( 300 ), ale sú tu pochovaní aj Česi, Rumuni, Rusi, Poliaci, Maďari, Taliani, Rakúšania, Turci, Nemci... Pôvodne bolo na cintoríne pochovaných 927 vojakov, ale v roku 1925 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov vybudovalo na mestskom cintoríne tzv. Srbskú kaplnku. Z vojenského cintorína vtedy exhumovali 154 vojakov a ich pozostatky pochovali do areálu kaplnky, kde ležia v susedstve ďalších stoviek vojakov, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne. Pôvodne totiž začali telá vojakov pochovávať na tomto miestom cintoríne, ale ľudia začali mať obavy zo šírenia moru, ktorý v minulosti viackrát zasiahol mesto Trenčín a preto od roku 1915 začali pochovávať na novom mieste v Trenčíne - Kubrej. Na vojenskom cintoríne sú pochovaní vojaci z rakúsko - uhorskej vojenskej nemocnice v Trenčíne, ktorí tu zomreli a to na následky zranení alebo choroby.

Za cieľ obnoviť cintorín si zobrali bývali slovenskí generáli z Klubu generálov SR. O pomoc, hlavne finančnú, požiadali rôzne organizácie. Z infopanelov priamo na cintoríne sme sa dozvedeli, že pomohol aj vtedajší prezident Kiska, Ministerstvo obrany a ďalších okolo 60 organizácii, podnikov a jednotlivcov, ktorých bývalí generáli oslovili. Mená všetkých, ktorí pri obnove cintorína pomohli sú spomenuté na malých tabulkách pri vstupe na samotný cintorín.

Na cintorín sa vstupuje bránou tvorenou z dvoch pôvodných veží. Za ňou sa nachádza moderná socha ukrižovaného Krista. Pod ňou bolo položených niekoľko nových vencov.
Pôvodné, časom poznamenané hroby boli väčšinou odstránené. Tie najviac zachované obruby hrobov boli opravené a na konci cintorína je z nich vytvorený skanzen.
Najviac zachované boli hroby vojakov z Turecka. 17 opravených tureckých hrobov sa nachádza v dolnej časti cintorína.
Pri väčšine hrobov je malý náhrobný kameň s menom padlého vojaka. Pár náhrobných krížov je iných, pravdepodobne ich dali postaviť rodiny vojakov. Ale takýchto náhrobných kameňov, krížov tu veľa nie je.
Pri niektorých tabulkách s menami horela sviečka, poprípade bola kvetina.

Hlavní organizátori rekonštrukcie vojenského cintorína z 1. svetovej vojny spolupracujú s obciami a snažia sa nájsť čo najviac rodín, ktorí vo vojne stratili nejakého vzdialeného príbuzného a jeho hrob sa nachádza práve tu. Tí sem potom prichádzajú a k hrobu dávajú sviečky alebo kvety.

Návšteva obnoveného vojenského cintorína v nás zanechala hlboké dojmy. Veľa takýchto obnovených cintorínov z prvej svetovej vojny sa dnes nevidí. Manželka si zaspomínala, že aj brat jej pradedka zahynul niekde na talianskom fronte, mňa zasa napadlo pesnička : "Sluníčko zapadá za hory černé, do zákopů táhnou řady nesmírne, z jedné strany alpiny, z druhé padají míny, tak začala válka na Itálii. Sotva jsem na vartě půl hodiny stál, talianskej útok právě započal, špeluňky nám hořeli, kamarádi padali, smutná podívana, na ty raněný. Do zákopů padal tiše bíly sníh, my jsme umírali v jeho závějích, jeden oči spálený, druhej nohy zlámaný, třetí prosí kamaráda o doražení. Ten prstýnek, co mám na levý ruce, odevzdejte prosím mojí Andulce, pozdravte ji nastokrát, že neúpatřím ji vícekrát, oči mně vypálil šlajerskej granát. Sluníčko zachází za hory černé, do zákopů táhnou řady nesmírne, měsíček když vychází, bojiště nám ozáří, svítí padlým kamarádům přímo do tváří."
Je to už 105 rokov čo vojna skončila, aj napriek tomu sú stále ľudia, ktorí si spomenú aj keď už len zo spomienok svojích starých predkov.

Každý, kto v ten deň navštívil toto pamätné miesto dostal od príslušníčky armády Slovenskej republiky červený mak, ktorý je symbolom ukončenia 1. svetovej vojny. Cintorín je Národnou kultúrnou pamiatkou.