Turzovka - Pamätná tabuľa rodáka Rudolfa Jašíka

Turistické cíle • Drobné památky

pamätná tabuľa Rudolfa Jašíka • Fotografie (10) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (10 fotografií)

veniec

Spisovateľ Rudolf Jašík básnik Kysúc

Vstoupit do fotogalerie (10 fotografií)

K najvýznamnejším rodákom kysuckého mesta Turzovka patrí slovenský prozaik, básnik a publicista Rudolf Jašík.

Rudolf Jašík sa narodil 2. decembra 1919 v rodine mäsiarskeho robotníka ako najstarší z troch synov. Ťažká situácia v chudobnom regióne Kysúc priviedla mäsiarstvo ku krachu a preto sa jeho otec rozhodol vycestovať za prácou do Kanady. Rudolfa Jašíka vychovávala jeho stará mama vďaka finančnej podpory matkinej sestry, ktorá vtedy žila v USA. So štúdiom začal v ľudovej škole v obci Podvysoká. Stará matka chcela mať zo svojho najstaršieho vnuka kňaza, a preto ho poslala do seminára v Nitre. Odtiaľ ho po dvoch rokoch prepustili, podľa nich ,,nebol dosť náboženský,,. V roku 1930 ho stará mama poslala na štúdium na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Úspešné dokončenie gymnázia prerušilo úmrtie starej mamy, jej odchodom odišli aj peniaze na štúdium.
Na štúdium už teda peniaze neboli a Rudol Jašík sa vybral za šťastím, prácou do Baťových závodov v Zlíne. Popri zamestnaní v obuvníckej firme aj študoval vo vzdelávaní na obchodnej exportnej akadémii. Po nezhodách s majstrom a vedením podniku v roku 1938 ho zo školy vylúčili, prepustili ho aj z práce a tak mu neostávalo nič iné, iba sa vrátiť domov na Kysuce do rodnej Turzovky a zaradiť sa k vtedy početnej skupine nezamestnaných. Ostravskí robotníci, s ktorými sa zoznámil, ho priviedli aj ku komunistickej strane, v ktorej začal aj aktívne pracovať. Najskôr v robotníckom hnutí a neskôr aj v protifašistickom odboji. Na začiatku roku 1940 ho za ilegálnu činnosť - šírenie letákov zatkli a odsúdili na päť mesiacov väzenia. Po výkone väzby v Čadci a Trenčíne narukoval k delostreleckému pluku vtedajšej Slovenskej armády do Ružomberka.

V roku 1940 začal so svojou literárnou kariérou, najskôr písal básne, neskôr poviedky. Po napadnutí Sovietského zväzu Nemeckom ho posleli bojovať na ukrajinský front, tam sa dvakrát neúspešne pokúsil prejsť na sovietsku stranu. Po návrate do Ružomberku ho zasa povolali na front, bolo to oveľa ďalej, ako člen Rýchlej divízie sa dostal až na Kaukaz. Pre svoje protifašistické a protivojnové zmýšľanie ho na tri týždne zatvorili do vojenského väzenia v Prešove a zdegradovali z desiatnika na vojaka a neskôr ho aj prepustili z armády. Najväčší problém, za ktorý mu hrozila až smrť si Rudolf Jašík spôsobil v januári 1944, kedy pod opojením alkoholu v krčme zo stien strhol a rozšliapal obrazy Hitlera a Tisa. Za to ho postavili pred vojenský súd a rozsudok znel - trest smrti. Po veľkej smole prišlo ale aj veľké šťastia vo forme amnestie v marci 1944. Jašík sa krátko po demobilizácii vedel kde patrí a vstúpil do partizánskeho oddielu Albína Grznára na Kysuciach. V rokoch 1944 - 1945 bol príslušníkom Slovenskej národnej partizánskej brigády a príslušníkom II. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Po vojne vstúpil do KSČ, bol redaktorom časopisu Slobodná práca, v časopise Hlas Nitrianského kraja pracoval ako spoluredaktor. V roku 1946 sa oženil s Hedvigou Hodákovou , v tom roku sa po ochorení na tuberkulózu liečil vo Vysokých Tatrách. Vtedy už žil v Partizánskom, kde pracoval ako redaktor, neskôr kultúrny referent v obuvníckych závodoch 29. augusta. Neskôr bol pracovníkom Okresného výboru KSS v Partizánskom. V roku 1952 odchádza z Partizánskeho do Nitry, kde pôsobí ako inšpektor pre múzea a pamiatky na KNV v Nitre. Od roku 1956 je členom redakčnej rady časopisu Mladá tvorba, jeho tvorbu zverejňuje prevažne denník Pravda.

Jeho prvým veľkým dielom v roku 1956 bol baladický, sociálny román o osude chudobných spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín Na brehu priezračnej rieky. V roku 1958 vyšiel jeho druhý významný román Námestie svätej Alžbety. V tom roku mu vydali aj novely Mŕtve oči a Mesiac na vode. Od roku 1958 žije striedavo v Partizánskom a Bratislave v slobodnom povolaní ako spisovateľ, pracoval na novelách Popolavá vrana, Čas medených tvári, Povesť o bielych kameňoch a trilógii Mŕtvi nespievajú, ktorú už nestihol dokončiť.

V polovici roku 1960 vážne ochorel, v nemocnici v Bratislave podstúpil operáciu, po ktorej ale 30. júla 1960 v Bratislave nečakane zomrel vo veku 40 rokov, pochovali ho v Partizánskom. V dome, kde žil na jeho počesť 2. decembra 1963 otvorili múzeum.

V Turzovke na svojho významného rodáka nezabudli, na Dome kultúry v roku 1963 umiestnili a slávnostne odhalili jeho pamätnú dosku s reliéfom, jeho život približuje pamätná izba umiestnená v kultúrnom dome, kino má názov Jašík a ulica v centre mesta má názov Jašíkova ulica.
V decembru 1969 počas semináru k nedožitým päťdesiatinám spisovateľa Rudolfa Jašíka vznikla aj myšlienka v Turzovke usporiadavať literárnu súťaž Jašíkove Kysuce. Tohto podujatia sa vtedy zúčastnili napríklad spisovatelia Vincent Šikula, Jaroslav Rezník, Dr. Břetislav Truhlář a mnoho ďalších významných osobnosti kultúrneho života či mladých autorov. V novembri roku 1970 sa konal druhý ročník Jašíkových dní, okrem iných vystúpilo napríklad aj divadielko Klubu mládeže z Radošinej s hrou ,,Jááánošííík,,. V ďalších rokoch získaval tento kultúrny festival stále viac priaznivcov, v roku 1979 sa zmenil jeho názov na Jašíkove Kysuce. Vlani sa aj napriek pandemickej situácii konal už 52. ročník Celoslovenskej literárnej súľaže mladých prozaikov JAŠÍKOVE KYSUCE 2021.