Turzovka - Pamätník Drotár s džarkom

Turistické cíle • Památník

drotári sa vybrali do sveta... • Fotografie (18) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (18 fotografií)

turzovskí drotári

drotár s džarkom ( učňom )

Vstoupit do fotogalerie (18 fotografií)

Drotárstvo, neobyčajné remeslo vzniklo pravdepodobne niekedy v období na konci 17. storočia v severozápadnej časti Slovenska na Kysuciach a v okolí. Najviac drotárov pochádzalo z Turzovky, Vysokej nad Kysucou, Veľkého Rovného, Nesluše, Dlhého Poľa, Kolárovic, Kotešovej, Štiavníka, z najchudobnejšej časti na území dnešného Slovenska. Boli podomovými opravármi kuchynského riadu a zhotovovali výrobky z drôtu a plechu. Za prácou a zárobkom cestovali aj mimo Slovenska, napríklad do Poľska, Ruska, na Balkán a za more do USA.

Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku približne 5 000 drotárov, po vzniku Československej republiky ich počet začal klesať. Koho by zaujímala historia drotárstva, mal by navštíviť Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.

Kysuce a okolie majú teda viac ako štyristoročnú tradíciu drotárstva a preto týmto ľuďom putujúcim s krošnou a drôtom po celom svete postavili v Turzovke krásny pomník. Pomník odhalili v roku 1998 u príležitosti 400. výročia založenia Turzovky. Bronzové súsošie znázorňuje drotára so svojím pomocníkom, učňom - džarkom. Drotár je ,,v plnej výbave,,. Na chrbte má drevenú krošnu s plechom, drôtom, nástojmi, cez plece má prevesenú koženú brašnu pre osobné veci. Cez plecia má prehodenú halenu, na hlave klobúk, v ruke drevenú palicu. Džarek má tiež krošnu, klobúk, v pravej ruke drží zviazaný uzlík. V dolnej časti súsošia je výstižný nápis - ,,V mene dedov Mikuláša Okuliara a Jána Šterku, ako aj ostatných rodákov, ktorí chodili za chlebom po svete,,. U nôh drotára a džarka je ešte malá jašterička. Súsošie je umiestnené na kruhovom podstavci z kociek. Z okolia Turzovky - z obce Vysoká nad Kysucou, z miestnej časti Semeteš pochádza aj autor sochy, preto jeho umiestenie práve v meste Turzovka nebolo náhodné.

Autorom tohto krásneho súsošia odliateho z bronzu je popredný sochár Miroslav Cipár ( 8.1.1935 Vysoká nad Kysucou-osada Semeteš - 8.11.2021 Bratislava ). Len pre zaujímavosť, M.Cipár pochádzal z obce ako môj otec a bol o tri dni mladší ako naša babka, ale nie kysucká ).

Niečo málo zo života Miroslava Cipára:

Jeho rodičia sa v 30-tych rokoch vrátili z USA. V rodnej obci sa snažili podnikať. 20.4.1945 pri Semetešskej tragédii otec Štefan ako jediný vďaka náhode prežil hromadnú popravu, keď ustupujúci Nemci postrielali 20 miestnych mužov.
Miroslav Cipár po skončení gymnázia v Žiline študoval na VŠ pedagogickej v Bratislave (1953 - 1955 ) slovenský jazyk a výtvarnú výchovu.v rokoch 1955 - 1961 pokračoval v štúdiu va VŠ vytvarných umení v Bratislalve na oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a monumentálnu maľbu u profesora Petra Matejku. Skúsenosti získal v rokoch 1971 - 1792 na indickom inštitúte, r. 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke a v roku 1987 získal štipendium v USA. Bol jedným zo spoluzakladeteľov hnutia VPN v Novembri 1989.

Do povedomia verejnosti sa dostal najmä ako vynikajúci ilustrátor. Bol aj tvorcom značiek a logotypov. Vytvoril ich viac ako 200. Medzi najznámejšie patrí logo BHS ( Bratislavských hudobných slávnosti ).

Roku 1979 mu udelili cenu Ľudovíta Fullu, v roku 2001 dostal Rád Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol pokladaný za jedného z najvšestranejších slovenských výtvarníkov.

Autor aj keď roky býval v Bratislave, nezabúdal na svojích rodákov. S jeho rozmerným nástenným obrazom sme sa stretli na Obecnom úrade vo Vysokej nad Kysucou. Miroslava Cipára pomohol aj pri vytváraní Siene slávy astronauta Cernana, ktorý mal prarodičov práve z Vysokej nad Kysucou.

Drotárstvo našťastie nezaniklo, dodnes sa, už nie pre obživu, ale pre záľubu venuje veľa mužov i žien zo Slovenska a aj z Českej republiky. 12. decembra 2019 drotárstvo a jeho tradície zapísali do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.