Loading...
Chemická výroba v severočeskej metropoli Ústí nad Labem má bohatú históriu. Všetko sa to začalo v roku 1856, za Rakúsko - Uhorska tam na zelenej lúke postavili na svoju dobu rozliahlu modernú chemickú továreň, vznikol Rakúsky spolok pre chemickú a hutnú výrobu.
Výstavba a postupný rozvoj chemickej výroby priniesol aj rozvoj samotného mesta. V druhej polovici 19.st. nastal rozmach textilného a sklárskeho priemyslu, pre tento priemysel vyrábali základnú, potrebnú surovinu sódu práve v Ústí nad Labem. Po vzniku Československa sa upravil názov spolku, odňali prívlastok Rakúsky a vznikol názov Spolek pro chemickou a hutní výrobu, ktorý má až dodnes. Prosperujúca firma potrebovala aj reprezentačnú budovu, tú si ešte Rakúsky splok nechal postaviť v rokoch 1893 - 1895.
Dnes by sme si ale bližšie spomenuli druhú správnu budovu spolku, ktorá plní svoje účely dodnes. Budovu nechal postaviť ako za náhradu pôvodnej novogotickej správnej budovy z roku 1895 Spolek pro chemickou a hutní výrobu. Výstavba tejto budovy v slohu klinkerový expresionizmus prebiehala v rokoch 1929 - 1930, navrhla ju drážďanská firma Lossow & Kűhne, ktorá mala v Liberci pobočku. Novopostavená budova zo železobetonového skeletu sa stala v tej dobe najvyššou budovou vo vtedajšom Československu mala výšku strechy 44 metrov s jedenástimi poschodiami a bývala označená ako prvý český mrakodrap. Rekord si táto budova držala iba na krátku dobu, v roku 1934 dokončli budovu paláca Všeobecného penzijného ústavu vysokú 52 metrov. V roku 1938 dokončili Baťův mrakodrap v Zlíne vysoký 77,5 metra. Vraťme sa ale späť k budove v Ústí, jej výška 44 metrov je dnes považovaná "iba" za výškovu budovu a nie mrakodrap.
Budova má v pôdoryse tvar obdĺžnika, skelet budovy je zo železobetónu, je oplášteny ostro palenými hnedofialovými lícovanými tehlami. Vonkajšie fasády sú členené pásmi prevýšených okenných osí, ktoré sú doplnené jednoduchými priebežnými podokennými a nadokennými rímsami.
Priešelie budovy skrášľuje sochová výzdoba nad vchodom na úrovni tretieho poschodia, ktorá je prácou berlinského sochára Hugo Lederera, rodáka zo Znojma. Sochy, plastiky znázorňujú vedu, chémiu, ženu s rohom hojnosti, muža s pochodňou, prácu a obchod, sú to hodnoty, ktoré stoja za úspechom a prosperitou podniku.
Za reprezentatívne priestory interiéru budovy sú považované vstupné haly, riaditeľstvo v treťom poschodí, schodišťová hala. Väčšina interiéru si zachovala svoj pôvodný charakter, je to napríklad obklady z leštenej žuly, pôvodné vstavané skrine, zábradlia centrálneho schodiska. V najvyššom poschodí sa nachádza archív podniku s takmer pôvodným vybavením a knihovňna.
Budova je postavená v juhovýchodnej časti okraja priemyselného areálu Spolchémie a susedí so staršou správnou budovou. Budova je od 18. júla 2014 pamiatkovo chránena, už od svojho dokončenia je považovaná za jednu z dominant mesta a nachádza sa v nej jeden z posledných funkčných páternosterov v Česku.