Loading...
Kostol zasvätený sv. Jakubu Staršiemu je najstaršou zachovalou stavbou obce Vlčnov.
Kostol vznikol už niekedy v polovici 13. storočia, dôkazom je gotický portál pod vežou. Kostol sa prvýkrát spomína v písomnej zmienke - listine dominikánskeho kláštora v Olomouci z roku 1373. Kostol založil cisterciánsky kláštor. Okolo roku 1700 bol kostol malou chrámovou stavbou s presbytériom a drevenou vežou a jedným zvonom. Mal dva oltáre, v hlavnom bola zamurovaná pamätná doska z roku 1560 o pochovaní synov Matúša mladšieho z Kunovic. Doska sa zachovala dodnes, je dodnes v starej kaplnke.
Prvá väčšia prestavba tohto kostola prebehla v roku 1779, kostolu postavili novú murovanú vežu, do ktorej umiestnili tri zvony. Pristavili nové presbytérium, interiér celého kostola nanovo zaklenuli. Hlavný oltár barokovo upravili, postavili aj dva bočné oltáre s pilastrovou oltárnou architektúrou.
Kostol ale svojou kapacitou po storočí nespĺňal potreby a začalo sa uvažovať o výstavbe nového, väčšieho kostola. V roku 1894 založili Jednotu prevýstavbu farského chrámu Pána vo Vlčnove. S výstavbou nového kostola začali však až po I.svetovej vojne v roku 1928. 8. júna 1928 po slávnosti Božieho tela odbúrali stred kostola, strechu z veže kostola. Plány vypracoval profesor inžinier Vladimír Fischer z Brna. Murárske, kamenárske a tesárske práce vykonávala firma staviteľa Jedličku z Uherského Hradiště. Základný kameň položili 25. júna 1928 v základoch nového presbytéria. Nové presbytérium je orientované smerom na sever, pôvodné presbytérium bolo smer východ. Kostol dokončili v roku 1929 a slávnostné vysvätenie novopostaveného chrámu sa konalo 29. júna 1930.
Dnešný kostol je stavba s vežou v západnom priečelí s polygonálnym uzáverom. Do nej je novovstavaná priečná loď s pravouhlým presbytériom. Vonkajšia fasáda kostola je hladká, nárožne priečelie je znázornené svetlejšími lisénami. V južnej časti novej lode je vchod s predsieňou.
Veža je na nárožiach členená lisénami, má tri menšie a jedno väčšie okno, nad posledným oknom je hodinový ciferník. Veža je ukončená ihlanovitou vežou, makovicou a krížom.
Najstaršie prvky kostola sú v gotickom slohu (12.-16. storočie ), je to portál a rozeta. Gotickou pamiatkou je aj náhrobný kameň z roku 1560. Opevnenie kostola s podperami a dvoma vstupnými bránami tiež poukazuje na jeho gotický pôvod.
Interiér kostola má plochý strop, v novej lodi je strop tramový, priestor pod vežou je zaklenutý klenbou valenou. Najviac sa mi páčila nad oltárom plastika znázorňujúca poslednú večeru. Kostol je presvietený denným svetlom.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi Staršiemu, apoštolovi. Ten je často zobrazovaný so svojím bratom, apoštolom Jánom. Obidvaja boli rybári. Ich matka patrila k ženám, ktoré doprevádzali Ježiša a jeho učedníkov. Sv. Jakub zomrel ako prvý z apoštolov. Herodes Agrippa I. ho dal v Jeruzaleme okolo roku 44 popraviť mečom. O osude jeho tela sa nevie nič určité, avšak španielska tradícia tvrdí, že keď Jeruzalem dobyli Arabi, jeho telo bolo prevezené do Santiaga de Compostella. V 9. storočí bol v Santiagu de Compostella v Španielsku údajne objavený hrob sv. Jakuba. Kostol postavený na tom mieste sa stal jedným z najväčších svetových pútnických miest.
V dávnej minulosti boli v kostole tri zvony. Najskôr to bol 1 zvon, bolo to v období keď ešte nemal kostol vežu. Zvon sa nachádzal v malej drevenej vežičke umiestnenej v strede strechy. Keď už mal kostol drevenú vežu, boli v nej dva zvony. Najstaršie písomne doložený bol zvon s letopočtom 1597.
V roku 1903 boli zakúpené 3 nové zvony. Bohužiaľ dva boli zkonfiškované počas 1. svetovej vojny a posledný tretí v 2. svetovej vojne.
V roku 1920 boli obstarané 2 oceľové zvony, slúžili až do roku 1971, kedy bolo zadovážených a posvätených 5 nových zvonov.
V súčastnosti je najstaršia časť kostola pamiatkovo chránená.