Vodná nádrž Duchonka

Turistické cíle • Vodní nádrž

vodná nádrž Duchonka • Fotografie (76) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (76 fotografií)

mapka nádrže

Duchonka a penzion Hrádza

Vstoupit do fotogalerie (76 fotografií)

Vodná nádrž Duchonka je už desaťročia veľmi obľúbeným turistickým strediskom. Leží približne štyri kilometre od obce Prašice v okrese Topolčany, od tohto mesta 18 kilometrov. Nachádza sa v nadmorskej výške 275 m.n.m, vo veľmi priaznivom klimatickom mieste v podhorí Považského Inovca. Nádrž je obklopená brezovo - borovicovým hájom. Rozloha vodnej plochy nádrže je 17 hektárov, nachádza sa na strednom toku potoka Železnica. Trocha divný názov nemá nič spoločné zo železnicou a vlakmi, súvisí s výskytom železných rúd v pohorí Považský Inovec.

Vodná nádrž Duchonka bola v 70. až 80. rokoch minulého storočia uznávaným letným rekreačným strediskom, to boli jej najslávnejšie časy. Ja som tú dobu nezažila, moja mama tu vtedy s rodinou stanovala, tá si tie časy pamätá. Dočítala som sa, že táto oblasť bola vyhľadávanou nielen československými turistami, ale aj Maďarmi, Poliakmi a východnými Nemcami. V tomto období si tu postavilo veľa ľudí aj svoje chaty. Nachádzali sa tu dve pláže, športové ihriská, kemping.

Dnes je ubytovanie pre turistov možné v súkromných a podnikových chatách a penziónoch, občerstvenie je k dispozícii v reštauračných zariadeniach a bufetoch vareáli kempingu Duchonka Capming.
Dnes sa na Duchonke konávajú letné hudobné festivaly. Minulý rok na jednom boli aj moje kolegyne z práce.

Vodná nádrž Duchonka je aj rybárskym revírom pod číslom 2-4710-1-1, charakter vody je kaprovitý, na lov je potrebné povolenie.

Nikde na internete som sa nedočítala, v ktorých rokoch bola vybudovaná hrádza. Teraz ma mrzí, že sme si vodnú nádrž neobišli celú, ale už od priehrady sme videli vysokú vežu Topoľčianského hradu, ktorý bol tiež naším cieľom a tak sme si prechádzku okolo celej vodnej nádrže bohužiaľ nechali ujsť. Nemôže byť veľká, lebo nás pri prechádzke asi 5 x obiehal bežec, ktorý "obiehal" okolo celej priehrady.

Zaparkovali sme pri penzione HRÁDZA, kde sme si kúpili pizu. Bolo to po dlhšej dobe, v období koronavírusu, kedy sa mohli otvoriť záhradné reštaurácie za sprísnených hygienických opatrení. Mohlo sa sedieť iba za každým druhým stolom a najviac po dvoch. Rodina s maloletými deťmi mohla sedieť za jedným stolom. Samozrejmosťou boli rúška na tvári. Pizu nám zabalili a tak sme sa vydali po hrádzi na druhú stranu. Prešli sme si malú časť okolo priehrady. Už z reštaurácie ma zaujala stavba na náprotivnej strane. Išlo o skelet budovy začatej s výstavbou za socializmu a samozrejme po revolúcii už ju nikto nedostaval a schátrala. Kedysi stredisko plné stanujúcich turistov si dnes užíva ticho a kľud. Je pravda, že v čase našej návštevy tu bolo niekoľko ľudí, ktorých do jarnej prírody vylákalo pekné počasie a možnosť konečne po dlhšej dobe výjsť zo svojich domovov, ale určite ich nebolo toľko ako v časoch minulých. Pri penzione bolo zaparkovaných aj pár motoriek, asi ide o obľúbené miesto motorkárov. Ľudia sa prechádzali okolo vodnej nádrže a kochali sa prebúdzajúcou jarnou prírodou.