Vršatec - Prírodná rezervácia Vršatecké hradné bralo a Vršatecké bradlá

Prírodné rezervácie Vršatecké hradné bralo a Vršatecké bradlá ( Ilava - vlaková zastávka )

- boli vyhlásené za rezervácie za účelom ochrany najsevernejšieho výskytu teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov v Bielych Karpatoch, ktoré sú výrazne odlišné od iných vápencových lokalít bradlového pásma. Na toto miesto chodili v minulosti hlavne peší turisti a skalolezci. Rozširovali sa neoficálne turistické chodníčky, znečisťovalo sa územie odpadkami, rušila sa zver, nelegálne sa zbierali rastliny a živočíchy ( najmä " skalné ruže " a motýle ). Došlo tu aj k niekoľkým nešťastiam - pády z výšky zo skál a padajúce kamene poškodili niektoré stavby v dedine Vršatecké Podhradie.Skalolezectvo je na tomto území zakázané už dávnejšie a teraz bola zrušená aj neoficálna odbočka z modrej turistickej značky vedúca k zrúcanine vršateckého hradu. Turisti môžu využívať len značkované turistické trasy a Náučný chodník s vývesnými tabuľami, kde sa môžu dozvedieť viac o tomto území.

- Vršatec má zaujímavú históriu. Doposiaľ najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí z mladšej a neskoršej doby kamennej sú pravdepodobne len dôkazom ich sezónnej činnosti. Významnejšie doklady osídlenia Vršateckého Podhradia sú až z neskoršej doby bronzovej. Potvrdzujú prítomnosť ľudí lužických popolnicových polí. V blízkosti zrúcaniny hradu Vršatec sa našli pohrebiská z tejto doby. Neďaleko pod hradom, v blízkosti bývalého kúpaliska ( pri chate ) sa okrem hrobových nálezísk našli aj stopy sídliska. Ďalšie osídlenie súviselo s tzv. púchovskou kultúrou. Výrazné stopy po sebe zanechali naši slovanskí predkovia - železné predmety z 9. a začiatku 10. storočia.

V priebeh 13. storočia dochádza k výstavbe stredovekého hradu - najstaršou časťou je strážna veža, bola vybudovaná po tatárskom vpáde. Koncon 13. storočia sa panstvo dostalo do rúk Matúša Čáka Trenčianského ( prezývaného aj Pán Váhu a Tatier asi 1252 - 1321 ). Od roku 1396 získal územie uhorský veľmož Ctibor zo Ctiboríc ( majiteľ aj neďalekého hradu Beckov ). Ďalej sa striedali jeho majitelia až do roku 1707. Hrad prešiel viacerými úpravami. V roku 1680 vyhorel, potom sa ešte renovoval, ale následný požiar roku 1707 ukončil život na hrade úplne. Obec Považské Podhradie ( prvá písomná zmienka z roku 1439 ) sa však po požiari hradu rozvíja ďalej.

Pohľady do KRAJINY z najvyšieho miesta cesty vedúcej z Vršateckého Podhradia k chate je vidieť časť Považia. Priamo oproti nám je hrebeň Strážovských vrchov s najvyššou horou Strážov ( 1213 m.n.m. ), skalnatý Vápeč ( 956 m n.m. ) a neďaleko od neho zalesnená pyramída Homôlky ( 1063 m n.m. ). O niečo ďalej za Strážovom je vidieť typický skalný zub Kľaku ( 1351 m n.m. ), ktorý leží už v Malej Fatre. Mohutnému chrbtu Martinských holí dominuje televízny vysielač. Na juh od Strážovských vrchov je vidieť Považský Inovec s najvyššou horou Inovec ( 1041 m n.m. ). Pod nami sa rozprestiera dedina Vršatecké Podhradie. Vedie sem cesta z Pruského. V doline je vidieť najdlhšiu slovenskú rieku Váh ( 403 km ). Jej meno pochádza z latinského vagus ( túľavý, blúdiaci ), pretože často menil svoje koryto. Ak sa otočíme o 180 stupňov uvidíme vyčnievajúce skalné útvary. V minulosti oblúbené miesto na lezenie.

Chata - väčšina starších obyvateľov okolia, ktorí pracovali vo veľkom závode ZŤS Dubnica nad Váhom má pekné spomienky na dni strávené v podnikovej chate Vršatec. Okrem chaty tu bol aj tábor, kde prázdniny trávili deti zamestnancov ZŤS. Po "nežnej" chata aj tábor chátrali, ale dnes je tomu našťastie už inak. Chata tábora je obnovená už dlhšie a slúži na rôzne spoločenské akcie, môžu sa tu občerstviť aj okoloidúci turisti. Hlavná chata prešla rozsiahlou rekonštrukciou ( boli zväčšené jej priestory ).Vyzerá, že onedlho ju noví majitelia sprístupnia, po úpravach vovnútri. Menšie chatky, ktoré patrili jednotlivým závodom v ZŤS sú v hroznom stave, ale príroda okolo je naozaj nádherná a stojí za to sa sem príjsť pozrieť, keď budete na Považí.