Zahořany - Zámek Zahořany
Záhořany, súčasť obce Křešice, ležia neďaleko mesta Litoměřice na pravom toku rieky Labe. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali chmeliarstvom, vinárstvom a sadárstvom, časť obyvateľstva pracovala v textilnej továrni v Křešicích. V obci mali aj dve tehelne, pálenicu a mlyn.
Jednou zo zaujímavosti obce je barokový zámok z roku 1657. Zámok nechal postaviť na mieste bývalej renesančnej tvrze slobodný pán de la Coron podľa návrhu Bernarda Spinettiho. Po jeho smrti zámok spravovala vdova Markéta Blandina, neskôr ho zdedila vnučka Františka, ktorá sa vydala za Jiřího Benedikta d´Ogilvy, ktorý zámok upravil. Na tejto prestavbe sa pravdepodobne podielal významný architekt Octavio Broggio. Od potomkov Jiřího Benedikta zámok v roku 1771 kúpil Josef II., ten v ňom zriadil dočasnú vojenskú nemocnicu pre terezínsku pevnosť. V roku 1807 získal Zahořany toskánsky vojvoda Ferdinand I. a previedol na ňom ďalšie stavebné úpravy. Ďalším vlastníkom zámku bol od roku 1846 Karel Chotek, v roku 1872 zámok vyhorel, zvápätí ho obnovili. Ďalšími majiteľmi boli od roku 1898 Filip Dub, od roku 1917 Pavel Mϋller a od roku 1925 Josef Hyross.
Po roku 1945 objekt zámku využívalo JZD Křemín ako kancelárie, byty, pohostinstvo, skladovací priestor a pohostinstvo. V druhej polovici dvadsiateho storočia už zámok nebol udržiavaný a chátral. Od roku 2023 má zámok nového majiteľa, možno mu začne svitať na lepšie časy.
Zámok má nepravidelný pôdorys, je dvojposchodovou štvorkrídlovou budovou okolo štvorcového nádvoria. Severné krídlo je zdobené arkádami, v severovýchodnej časti má nárožnú trojposchodovú hranolovú vežu. Vstup do zámku v juhozápadnom nároží zdobí polkruhový kamenný portál so znakom Jiřího Benedikta d´Ogilvyho a jeho ženy.
Najvýznamnejšou miestnosťou zámku je rytierska sála na prvom poschodí východného krídla, väčšina miestnosti zámku má zaklenutý strop.
Pred zámkom je kamenná socha sv. Donáta z roku 1748.
Zámok je od roku 1964 chránený ako kultúrna pamiatka. Je postavený v centre obce, má č. p. 1.