Zámek Nový Světlov u Bojkovic

Turistické cíle • Zámek

vyššia veža zámku • Fotografie (49) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

stredná časť zámku

veža

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

Dnešný novogotický zámok Nový Světlov na strmom kopci u Bojkovíc je pôvodný neskorogotický hrad z 15. storočia, v renesancii opevnený. Slúžil ako obranný hrad. V období stredoveku sa na pomezí dnešnej Moravy a Slovenska stavali opevnené hrady z dôvodu obrany pred pustošinými nájazdami lúpežníckych skupín z Uher. Úplne prvým hradom bol hrad Světlov, dnes známy pod názvom Starý Světlov.

Názov Světlov hrad získal podľa vtedajšej signalizácie pred nebezpečím, signály svetlom, zapáleným ohňom sa z tohto hradu predávali ďalej do vnútrozemia.

Hrad patril panstvu Landštejnov, tí ho okolo roku 1480 opustili, lebo počas česko - uhorských vojen bol zničaný. Už pred rokom 1480 postavili bratia Ctirad a Jaroslav z Landštejna nový hrad a to na novom mieste nad sútokom Koménky a Olšavy hrad v neskoro gotickom slohu. Išlo o menší hradný palác s vežou. Tento hrad prevzal funkciu obranného charaktreru svojho predchodcu. So začiatkom výstavby nového hradu sa zachovala povesť o černokňažníkovi. Pán světlovského panstva začal s výstavbou nového hradu, na týchto prácach sa zúčastňovalo veľké množstvo jeho poddanýcch. Práce ale nepostupovali, to čo poddaní postavili, našli ráno už iba ako rozvaliny. Preto majiteľ panstva na noc u stavby nechal ozbrojeného muža, aby zistil, čo sa tam deje. Ozbrojenec videl, ako sa tesne pred polnocou objavil černokňažník a čarovnou paličkou začal mávať, všetko postavené sa zbúralo a černokňažník vzápätí zmizol. Majiteľ panstva pochopil, že s černokňažníkom nič nezmôže a začal stavať hrad na mieste novom - dnešnom.

V roku 1572 hrad získal Buran z Vlčnova, v tomto storočí ale často menil hrad svojich majiteľov. Na krátku dobu ho mal v majetku rod Bilíkov z Kornic, neskôr Kateřina z Vlčnova, ktorá ho nechala prestavať. Ďalšiu prestavbu hrad podstúpil počas panovania rodu Tetourov z Teteva v roku 1563, od roku 1594 hrad vlastnil Jan Jetřich z Kunovic. Hrad odolal v roku 1605 útokom Bočkajovcov. Bočkajovci síce hrad nedobili, ale hejtman Jan Jetřich mal obiehateľom vydať približne 400 obyvateľov Bojkovic, ktorí sa ukrývali na hrade a tí ich na mieste, kde sú barokové sochy popravili. Jan Jetřich ale nemal čisté svedomie a následne ho predal svojej sestre a jej manželovi Žampachovi z Potštejna. V roku 1610 panstvo a hrad získal Hanuš Petřvaldský z Petřvaldu, o tri roky neskôr František Serenyi. V roku 1663 hrad aj napriek tomu, že bol značne poškodený, odolal trojnásobnému útoku Turkov, Nepodarilo sa ho dobyť ani Švédom v rokoch 1645 - 1646 a kuruckým útokom v rokoch 1703 - 1709. Po smrti Františka Serenyiho hrad prevzal Gabriel Serenyi, po jeho smrti v roku 1664 hrad prevzali jeho synovia Jan Karel a František. Ďalší potomkovia tohto rodu hrad vlastnili až do roku 1803, vtedy ho predali Žofii Haugovicovej z Biskupic. Nová majiteľka bola veľmi vzdelaná, mala rada hudbu a hrad sa na určitú dobu stal kultúrnym centrom, kde sa hrávali diela majstrov, ako napríklad Beethoven a Mozart.
Hrad v 40 až 50. rokoch 18. storočia prestaval do dnešnej podoby nový majiteľ, významný ostravský podnikateľ Larisch Mönnich v štýle tudorskej gotiky na zámok. Prestavbu viedol architekt Eduard Kuscher z Viedne, pripomína zámok arcikniežaťa Maximiliána I. Habsburského u Terstu.
V roku 1906 zámok získal uhorský šľachtic Aladar Kareczenyi, neskôr Jiří Lubomirski. Pozemková banka v Prahe ho kúpila v roku 1924 v dražbe, v roku 1926 ho mali vo vlasníctve manželia Ladislav a Jarmila Zbořilovi, v roku 1946 patril rodine Rolných, ktorým bol vrátený v reštitúcii v roku 1992. Staronový majiteľ sa pustil do rekonštrukcie, ale zadĺžil sa a o zámok prišiel. V roku 2003 sa stal majiteľom Josef Novotný, pražský stavebný podnikateľ, ktorý chcel docieliť návrat k romantickej prestavbe z rokov 1846 - 1856. Na jar 2011 sa predpokladalo zahájenie plnej prevádzky.

Dnes je zámok regionálnym kultúrnym centrom, má kultúrne centrum, hotelovú časť s kapacitou 72 lôžok, divadelný a koncertný sál s maximálnou kapacitou 500 osôb pre divadelné vystúpenie. Kapacitu 68 miest má Larisch Mönnich Restaurant, je umiestnená v prízemí hlavného krídla.

Súčasťou zámockého komplexu je aj rozľahlý anglický park. Na okraji parku, pod zámockou vežou sú tri barokové sochy. Ide o sochu sv. Dominika, sochu Panny Marie s Jezulátkom a sochu sv. Vincenta. O niečo južnejšie je v parku socha Diany, v rímskej mytológii bohyne mesiaca a lovu, Diana bola veľmi silná a mocná. Bola dcéra Jupitera a Latony, jej dvojča bol Phoebus. Diana je znázorňovaná s jeleňom, podľa legendy šlo o lovca, ktorého premenila na jeleňa, za to, že ju videl kúpať sa nahú.

Prehliadky zámku prebiehajú v období apríl - október.
V dobe, keď som hrad navštívila, bola už pokročilá hodina a prebiehala jeho posledná prehliadka. Interiéru zámku by som si niekedy v budúcnosti rada pozrela.