Žatec - Hošťálkovo námestie - pamiatky

Žatec, bývalé kráľovské mesto, neodmysliteľne spojené s pivom, je mesto ležiace prevažne na pravom brehu rieky Ohře s bohatou históriou. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v dobe kamennej. Od 4. storočia toto územie obývali Kelti, v polovici 6. storočia sa tu usadili Slovania.

Prvá písomná zmienka o Žatci pochádza z roku 1004, kde sa spomína ako osada pod hradom. K tejto dobe sa viaže aj jedna z pamiatok mesta, kostol Nanebovzatia Panny Marie, ktorý je dominantou na Hošťálkovom námestí. Námestie sa nachádza severne hneď za radnicou nad námestím Svobody.

Dekanský kostol Nanebovzatia Panny Marie sa radí medzi skvosty mesta Žatec. Jeho história siaha až do roku 1004. Vtedy je spomenutý ako kostol osady na predhradí žateckého hradu. Neskôr, na začiatoku 13. storočia, v roku 1206 bola na tomto mieste postavená nová románska stavba, z ktorej sa zachovala spodná časť západného priečelia. Na základe tohto romámskeho kostola sa aj za príspevku vtedajšieho kráľa Jana Luxemburského v rokoch 1340 - 1370 dostaval nový gotický kostol, pri ktorom v roku 1380 boli položené aj základy pre výstavbu drevenej veže - zvonice. V barokových rokoch 1725 - 1728 ku kostolu pristavili osembokú kaplnku sv. Jana Nepomuckého.

Kostol postihol dvakrát požiar, najskôr v roku 1738, po ktorom bolo postavené jeho západné priečelie s dvojicou hranolovitých veží. Pod vedením staviteľa P. Loscha v rokoch 1753 - 1773 nahradili pôvodnú drevenu zvonicu novou, murovanou a masívnou. Druhý krát napáchal oheň zlo na kostole v roku 1840, kedy bola poškodená časť jeho klenby. Opravy tejto poškodenej časti previedol murársky majster A. Grimm a v roku 1857 bola omietnutá jeho vonkajšia fasáda. Veľká prestavba kostola prebehla v roku 1897, došlo k obnove kaplnky, kostol bol doplnený o novogotickú vstupnú stenu južnej a severnej predsiene, na kostole boli zväčšené niektoré okná, došlo k zvýšeniu južného portálu a postaveniu gotickej klenby a z vonkajšej časti bol nanovo omietnutý. Kostol po roku 1945 značne chátral, jeho opravy prebiehali postupne po roku 1990.

Hlavný oltár kostola je z roku 1670, je prácou Veita Stirla a zdobia ho sochy sv, Augustína, Norberta, Petra a Pavla, Žigmunda a Václava. Oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie v roku 1668 je od Antonína Stefensa. Organ zhotovila v 19. storočí firma Schiffner z Prahy. Sochy sv. Jana Nepomuckého a sv. Judy Tadeáša sú umiestnené v presbyteriu, zhotovil ich začiatkom 18. storočia J. K. Vetter.

Len niekoľko desiatok metrov z Hošťalkovho námestia je ďalšia pamiatka Kněžská brána, ktorá vojvodí severozápadnému pásu bývalého opevnenia. Je jedna z brán mestského opevnenia, ktoré sa yačalo vybudovať počas vládnutia Jana Luxemburského. Z pôvodného opevnenia mesta sa dodnes zachovala len nepatrná časť múrov a Libočanská a Kněžská brána. Kněžská brána mala v minulosti mohutné predsunuté opevnenie s ďalšou vežou. Svoj názom má pravdepodobne spojený s prítomnosťou neďalekého kostola. Brána má nepravidelný pôdorys, je trojposchodová. Nad otvorom brány smerom ku kostolu je na fasáde umiestnený oslavný latinský nápis, ktorého autorom je Georg Carolides z Carlsbergu, dvorný básnik císara Rudolfa II. Vchod brány priečelia chránila spušťacia mreža, nasledovali ešte dvojkrídlové vrata. Hornú časť veže, v ktorej bola stála strážna služba tvorila strecha lemovaná ochozom. Brána je dnes veľmi pekne zachovalou kultúrnou pamiatkou, ktorá spolu s neďalekým kostolom tvorí časť historického jadra mesta Žatec.